Mars Sample Return môže byť najdrahšou misiou NASA za 10 miliárd dolárov

NASA v spolupráci s ESA a ďalšími partnermi chce v rámci misie Mars Sample Return dopraviť vzorky hornín z Marsu na Zem. Hlavným dôvodom je hľadanie dôkazov o minulom alebo súčasnom živote na Marse.

Obrovský pristávací modul o veľkosti garáže pre dve autá s názvom „Sample Retriever Lander“ by mal letieť do vesmíru v roku 2028. Po jeho pristátí na Marse v kráteri Jezero, rover Perseverance, ktorý vzorky zbieral a skladoval v 38 titánových skúmavkách, ich privezie do pristávacieho modulu.

Perseverance je na Marse už od roku 2021 a nemusí byť po zhruba desaťročí funkčná, preto NASA nechce riskovať. V rámci „plánu B“ chce s misiou poslať dva vrtuľníky podobné Ingenuity, ktoré by v takom prípade vzorky dopravili do návratového modulu.

Po doručení na pristávací modul sa skúmavky umiestnia na palubu malej rakety Mars Ascent Vehicle. Tú vyvíja Lockheed Martin a bude uložená vo vnútri pristávacieho modulu. Po štarte z Marsu táto raketa vypustí „Orbiting Sample container“ na obežnú dráhu Marsu, kde ho má vyzdvihnúť sonda „Earth return orbiter“ zostrojená ESA. Sonda by dopravila vzorky späť na obežnú dráhu Zeme, kde by ich vypustila v malej kozmickej lodi na pristátie na planéte.

Tento ambiciózny plán má však problém a rozhodne nie banálny. Hrozí, že projekt kanibalizuje rozpočet NASA na ostatné vedecké misie.

Programový manažér misie v Laboratóriu prúdového pohonu (Jet Propulsion Laboratory, JPL) Richard Cook a riaditeľ misie v ústredí NASA Jeff Gramling informovali vedúcich agentúr o aktualizovaných nákladoch. Namiesto pôvodných 4,4 miliardy dolárov hovorí nový odhad až o deviatich miliardách dolárov.

S nákladmi na vypustenie, prevádzkovými nákladmi počas päťročného obdobia a výstavbou nového zariadenia na príjem vzoriek na manipuláciu s horninami a pôdou z Marsu predstavujú celkové náklady na misiu Mars Sample Return asi 10 miliárd dolárov.

Ak sa NASA podarí vyvinúť a vyslať Sample Retriever Lander v roku 2028, vzorky by sa mohli vrátiť na Zem v roku 2033 . Rok 2028 je však podľa mnohých nereálny a šibeničný termín je dokonca aj rok 2030.

Vedci už teraz kritizujú prekročenie nákladov na misiu MSR. Po tom, čo na ňu NASA dostala 822 miliónov USD z tohtoročného federálneho rozpočtu, požiadala o 949 miliónov dolárov v rozpočte na fiškálny rok 2024. To je podstatne viac ako suma, o ktorú sa každoročne usiluje  najdrahšia vedecká misia agentúry, vesmírny teleskop Jamesa Webba.

Problém je, že Laboratórium prúdového pohonu nikdy nepostavilo takýto veľký alebo zložitý pristávací modul vo vlastnej réžii. S hmotnosťou 3,4 ton (veľkú časť bude tvoriť palivo) je oveľa väčší ako čokoľvek, čo doteraz pristálo na Marse. Po úplnom vysunutí bude lander široký 7,7 m a vysoký 2,1 m.

Objavila sa kritika, prečo sa Jet Propulsion Laboratory ujíma takého rozsiahleho projektu, keď už dnes má personálne problémy a veľká časť zamestnancov bude po väčšinu roku 2024 viazaná projektom Europa Clipper. Ide o sondu k Jupiterovmu mesiacu Europa, ktorá tam bude pátrať takisto po mimozemskom živote.

Komplikácie pravdepodobne zavinia sklz štartu Mars Sample Return na rok 2030 a pravdepodobne aj na neskôr. Ak tento program odčerpá zhruba 1 miliardu dolárov ročne z rozpočtu NASA, jeho oneskorenie na roky ochudobní výdavky NASA na planetárnu vedu, ktoré predstavujú približne 3 miliardy dolárov ročne.

„Mars Sample Return sa môže stať čímsi ako vesmírny teleskop Jamesa Webba (JWST) pre planetárnu komunitu“, hovorí Paul Byrne, planetárny vedec z Washingtonskej univerzity. Po desaťročia JWST spotreboval väčšinu rozpočtu na astrofyziku na úkor iných projektov.

Teraz, keď je vo vesmíre, predstavuje JWST fenomenálny úspech, povedal Byrne. Teleskop Webb však priniesol úžitok veľmi širokému segmentu komunity vesmírnej vedy, od astrofyzikov, cez astronómov študujúcich exoplanéty, až po planetárnych vedcov. Pozoruje všetky druhy javov, od lokalít v našej slnečnej sústave, až po okraj vesmíru. Misia MSR, hoci tiež môže priniesť veľkolepú vedu, bude prínosom len pre úzky segment planetárnych vedcov.

NASA prezentuje návrat vzoriek z Marsu ako „misiu na detekciu života“, ktorá môže nájsť dôkazy o živote na Marse v minulosti alebo v súčasnosti. Väčšina planetárnych vedcov si však myslí, že misia má len veľmi nízku šancu skutočne nájsť definitívne dôkazy o živote. Ak sa tak nestane, verejnosť sa bude pýtať, prečo NASA minula 10 miliárd dolárov na štúdium geologickej histórie Marsu.

Kritici si myslia, že by NASA a JPL mali kvôli vývoju pristávacieho modulu osloviť súkromné firmy ako Lockheed Martin, SpaceX, Blue Origin a ďalšie, ktoré už pracujú na vývoji lunárnych pristávacích modulov pre misie Artemis. Pripomeňme si, že toto by bol prvý stacionárny lander vyrobený v JPL. Všetky ostatné vyrobil Lockheed Martin.

Ďalšou možnosťou je vynechanie dvoch vrtuľníkov podobných Ingenuity, ktoré majú byť momentálne súčasťou misie MSR a slúžia ako „plán B“, keby bol rover Perseverance nefunkčný. Ale jeho predchodca, podobný rover Curiosity, už pracuje na Marse od roku 2012 a stále funguje perfektne.

Uvidíme, či nakoniec víťazom týchto vesmírnych pretekov nebude Čína. Čínska misia Tchien-wen 3 by mala štartovať koncom roku 2028 a v roku 2031 má ambície priviezť vzorky z marsovského povrchu na Zem.