Pozrite si
Mrakodrapy sú vo veľkomestách prestížnymi nehnuteľnosťami, kde výška nájomného stúpa s číslom poschodia. Architektonické štúdio Clouds Architecture Office si možno aj preto vytýčilo smelý (alebo šialený?) cieľ, postaviť mrakodrap zavesený na lanách – z asteroidu.
Vedci občas o nových nápadoch hovoria, že sú natoľko bláznivé, že by mohli aj fungovať. V prípade projektu Analemma tower však máme vážne pochybnosti. Dokonca sme rozmýšľali, či správa nie je aprílovým žartom. Zdá sa však, že páni z Clouds AO myslia svoj nápad vážne.
Názov „vzdušného zámku“ je odvodený od pojmu analema (v slovenčine), čo je označenie pre dráhu zdanlivého pohybu Slnka po oblohe pre danú zemepisnú šírku a dĺžku. Na Zemi má tvar osmičky. Práve po takejto dráhe by sa nad severnou aj južnou pologuľou pohyboval mrakodrap.
Pravda len v prípade, ak by sa ho podarilo zrealizovať. A to hraničí s nemožným.
Problém číslo jedna – lov asteroidov
Vzdušný mrakodrap by mal byť ukotvený na asteroide obiehajúcom okolo Zeme vo vzdialenosti asi 50 000 km. Na obežnú dráhu by takýto „šuter“ slúžiaci ako protiváha bolo potrebné dotiahnuť.
Nad podobným zámerom uvažuje NASA, ktorá by chcela malý asteroid s priemerom 10-15 m dopraviť pomocou špeciálnej robotickej sondy na obežnú dráhu Mesiaca. Tu by ho mohli skúmať kozmonauti dopravení kozmickou loďou Orion.
Ak sa to podarí, čo vôbec nie je isté, už len z dôvodu prehodnotenia priorít výskumu v kruhoch nového amerického prezidenta, zďaleka nepôjde o asteroid veľkosti potrebnej pre vzdušný mrakodrap.
Zachytenie a pritiahnutie asteroidu vhodnej hmotnosti na potrebnú obežnú dráhu by si vyžiadalo roky úsilia a obrovské náklady. Je tu však ešte taká maličkosť. Priťahovanie obrovského vesmírneho balvanu do tesnej blízkosti Zeme by v prípade havárie nemuselo dopadnúť dobre. Takže je možné, že štáty by mohli mať proti takýmto pokusom výhrady.
Problém druhý – technológie
Tak ako pri vesmírnom výťahu, ktorý je tiež pekne uleteným nápadom, má aj Analemma tower zásadný problém s neexistenciou dostatočne pevných materiálov. Hmotnosť mrakodrapu je pritom o „pár“ rádov vyššia, než hmotnosť kabíny akéhokoľvek robustného výťahu.
V situácii, keď má aj to najpevnejšie lano vážny problém nepretrhnúť sa len samotnou vlastnou váhou, by bolo zavesenie mnohoposchodového mrakodrapu veľkou výzvou.
Isteže, nosných lán môžu byť tisíce a záťaž si podelia, ale realizovateľnosť takejto konštrukcie je otázna. Okrem toho pri stavbe o výške, či dĺžke stoviek a tisícov metrov je problematická aj pevnosť samotných stavebných materiálov. Keďže mrakodrap nebude mať základy, celá stavba bude namáhaná na ťah a vzhľadom na pohyb celej stavby a pôsobenie rôznych síl, určite aj na ohyb a možno aj na krut.
Pomerne pikantný je aj nápad, ako by sa obyvatelia mrakodrapu dopravovali na zem. Skákali by vraj zo spodných poschodí padákom. Vzhľadom na migráciu stavby nad oboma hemisférami by bol čas zoskoku kľúčovým parametrom, pokiaľ by ste sa nechceli ocitnúť o jeden-dva štáty ďalej. O doprave v opačnom smere sa autori myšlienky nezmieňujú.
Energiu by mali dodať solárne panely, vodu kondenzát z atmosféry, ale chýbajú informácie o riešení odpadového hospodárstva a logistike. Ľudia potrebujú jesť, piť a uspokojovať mnohé potreby. Ani na kozmickej stanici sa nezaobídu bez zásobovania a odvozu odpadkov.
Nič nie je nemožné
Skúsenosti nás učia, že v zásade čokoľvek si dokážeme predstaviť, dá sa skôr, alebo neskôr zrealizovať. V prípade „nebeského mrakodrapu“ by to mohlo byť ale „podstatne neskôr“.
Dnes naše technológie určite nedosahujú úroveň potrebnú na materializáciu takejto myšlienky.
https://www.youtube.com/watch?v=8BZfymXCPxQ
Ľudia z projektu Analema tower uvádzajú misiu sondy Rosetta Európskej vesmírnej agentúry ako príklad úspešného pristátia na kométe. Ale zabúdajú pripomenúť, že misia bola úspešná len čiastočne – operácia sa podarila, no pacient zomrel.
Pristávací modul Philae skončil v úplne nečakanej oblasti kométy, kde sa prevrátil a nemohol využiť solárne panely na získanie energie. Cez sondu preto vyslal na Zem len minimum dát.
Z hľadiska dnešných reálií vychádza projekt megalomanského vzdušného mrakodrapu (našťastie) ako nerealizovateľný. Našťastie preto, že nezhltne stovky miliárd dolárov, či eur, ktoré by si v prípade virtuálnej možnosti stavby vyžiadal, a ktoré je možné sústrediť na užitočnejšie ciele.
Zdroj