„Instagram je droga“, priznáva interne Meta. Firmu čaká súd o závislosti detí

Spoločnosti prevádzkujúce sociálne siete sa už roky bránia obvineniam, že ich produkty škodia deťom a tínedžerom, no až doteraz nikdy nemuseli pred porotou obhajovať samotný základ svojho biznisu, teda dizajn svojich platforiem, ktoré majú používateľov udržať pri obrazovke čo najdlhšie.

To sa aktuálne mení. V Los Angeles sa rozbieha súdny proces, ktorý môže rozhodnúť nielen o osude jednej mladej ženy, ale aj o stovkách ďalších žalôb a potenciálne o budúcnosti celého odvetvia.

Prípad 19-ročnej K.G.M. je prvým takzvaným „bellwether“ procesom, teda testovacím sporom, ktorý má ukázať, či súdy pripustia myšlienku, že sociálne siete môžu niesť právnu zodpovednosť za závislosť a psychické škody u mladistvých.

Žaloba opisuje príbeh dievčaťa, ktoré začalo používať YouTube už ako šesťročné dieťa a na Instagram sa dostalo okolo jedenásteho roku života. Podľa jej tvrdení ju kombinácia funkcií ako nekonečné scrollovanie, automatické prehrávanie videí, notifikácie a algoritmické odporúčania postupne vtiahla do kompulzívneho používania. To malo viesť k zhoršeniu duševného zdravia, úzkostiam, depresii, sebapoškodzovaniu a myšlienkam na samovraždu. Nejde pritom o obsah ako taký, ale o spôsob, akým sú platformy navrhnuté, teda tak, aby bolo ťažké prestať.

Pôvodne žaloba smerovala proti štyrom firmám: Meta (Facebook a Instagram), Google (YouTube), Snap a TikTok. Dve z nich však z boja ustúpili ešte pred začiatkom procesu. Snap uzavrel dôvernú dohodu v januári a TikTok sa dohodol len niekoľko hodín pred výberom poroty. Podmienky vyrovnaní neboli zverejnené, čo znamená, že verejnosť sa nedozvie, či išlo o finančnú kompenzáciu, záväzok k zmenám produktu alebo čisto strategický krok. Meta a YouTube zatiaľ zostávajú a pripravujú sa na niekoľkotýždňový proces, v ktorom majú vypovedať aj ich vrcholní manažéri.

Ak by porota uznala, že dizajn platforiem prispel k psychickým škodám, otvorilo by to dvere miliardovým náhradám škôd v tisíckach ďalších prípadov. Nejde len o individuálne žaloby rodičov a mladých používateľov, ale aj o samostatné spory vedené desiatkami amerických štátov a viac než tisíckou školských obvodov, ktoré hovoria o verejnom zdravotnom probléme.

— interná správa zamestnanca spoločnosti Meta

Obrana technologických firiem stojí na dvoch hlavných pilieroch. Prvým je poukazovanie na nejednoznačný vedecký konsenzus. Viacerí odborníci pripúšťajú, že výskumy zatiaľ ukazujú skôr korelácie medzi intenzívnym používaním sociálnych sietí a zhoršeným duševným zdravím, nie jasnú príčinnú súvislosť. Druhým pilierom je právna ochrana, najmä známy paragraf Section 230, ktorý platformy tradične chráni pred zodpovednosťou za obsah vytvorený používateľmi, a argumenty založené na slobode prejavu.

Sudkyňa Carolyn Kuhl však už v predbežných rozhodnutiach naznačila, že jadrom sporu nemá byť obsah, ale dizajnové rozhodnutia. Zároveň odmietla argument, že varovania „pochované“ v podmienkach používania možno považovať za dostatočné. Matka žalobkyne vypovedala, že keby bola o rizikách jasne informovaná, používanie aplikácií by svojej dcére obmedzila.

Kľúčovú úlohu môžu zohrať interné dokumenty, ktoré sa dostali na verejnosť až vďaka súdnemu konaniu. Správy z prostredia Mety hovoria o tom, že tínedžeri boli v minulosti považovaní za strategickú prioritu a že samotní zamestnanci prirovnávali Instagram k droge. V interných analýzach sa objavujú priznania, že používanie platformy koreluje s nižšou mierou pohody u mladých ľudí, či úvahy o produktoch pre „tweenov“. Podobne Google podľa dokumentov vedel, že mladí používatelia YouTubu sú náchylnejší na problémové formy používania, no zároveň plánoval ich „udržať na celý život“.

Právnici žalobkyne tvrdia, že práve tieto materiály môžu porotu presvedčiť, že firmy poznali riziká, no uprednostnili rast a angažovanosť. Naopak, technologické spoločnosti hovoria o vytrhnutých citátoch a poukazujú na množstvo bezpečnostných opatrení, ktoré v posledných rokoch zaviedli, od rodičovských kontrol cez obmedzenia nočných notifikácií až po nové tínedžerské typy účtov.

Dôležité je aj to, že súd umožní vypočutie viacerých expertov na detskú psychiatriu a bezpečnosť, vrátane bývalého výskumníka Mety, ktorý má hovoriť o vnútorných štúdiách a konkrétnych dizajnových prvkoch. Porota tak bude po prvý raz posudzovať, či funkcie ako nekonečný feed, verejné počty lajkov alebo algoritmické odporúčania môžu samy o sebe predstavovať nebezpečný produkt.

Bez ohľadu na verdikt je zrejmé, že ide o zlomový moment. Ak K.G.M. uspeje, môže to urýchliť hromadné vyrovnania a prinútiť firmy k zásadným zmenám fungovania platforiem, podobne ako kedysi tabakové procesy zmenili pohľad na cigarety. Ak prehrá, technologickí giganti získajú silný argument, že otázka škodlivosti sociálnych sietí zostáva skôr spoločenskou a politickou než právnou témou. V oboch prípadoch po prvý raz zaznie pred porotou otvorená debata o tom, čo presne robia algoritmy s detskou pozornosťou, a či za to niekto nesie zodpovednosť.