Inflačné vs. deflačné kryptomeny a ich význam

Už z historického hľadiska vždy platilo, že investori ukladajú svoje bohatstvo v podobe istoty do stabilných investícií. Dlhodobo tak funguje zlato a v dnešnej dobe ľudia radi investujú do kryptomien.

Skúsme ale zodpovedať či sú naozaj účinnou ochranou pred infláciou. Vitajte pri ďalšom článku z nášho pravidelného seriálu o kryptomenách.

Inflačné kryptomeny

Aby sme si lepšie vedeli predstaviť, čo sú inflačné kryptomeny, porovnajme si to s tlačením peňazí zo strany FEDu. Do určitej miery považujeme infláciu za dobrý znak keďže posilňuje ekonomiku tým, že núti ľudí míňať viac. Čím viac sa ale v určitej dobe dostane do obehu viac peňazí ich tlačením, tým vzniká väčšie riziko, že inflácia bude rásť a budú sa peniaze znehodnocovať.

Takto to funguje aj v inflačných kryptomenách. Ide o kryptomeny, ktorých kúpna sila časom klesá v dôsledku nárastu ponuky. Keďže sa dostáva do obehu pravidelne viac mincí, kryptomeny sa stávajú inflačnými. Vo väčšine prípadov už pri vzniku konkrétnej kryptomeny je vopred stanovená miera inflácie, ktorá určuje percentuálny nárast celkovej ponuky meny v určitom priebehu času.

Skoro vždy sa nastavuje vopred celkový počet tokenov, ktorý sa vytlačí v priebehu určitého času a potom sa ťažba týchto tokenov zastaví, aby sa mohla zastaviť rastúca inflácia. 

Nie vždy sa tieto podmienky uplatňujú. Tokenomika jednotlivých kryptomien sa neustále rôzni. Napríklad DOGE mal kedysi limit 100 miliárd tokenov, no v roku 2014 jeden z tvorcov tento limit odstránil. Keďže má vyššiu zásobu mincí, zvyšuje to jeho infláciu, čo môže spôsobiť znehodnocovanie danej mince ako v prípade tlačenia peňazí pri vysokej inflácii, ktorú môžeme zaznamenať aj v súčasnej dobe. 

Deflačné kryptomeny

V praxi deflácia poukazuje na rast hodnoty meny spolu s príslušným poklesom cien produktov a služieb. Opakom inflačných kryptomien sú deflačné kryptomeny, ktoré časom narastajú na vnútornej hodnote, pretože ich celková ponuka zostáva konštantná alebo klesá. V rámci deflácie sa využívajú rôzne mechanizmy na zníženie ich ponuky, pričom sa mince obvykle ničia transakčnými poplatkami a spálením mincí.

Rovnako ako aj v prípade inflačných kryptomien, aj tie deflačné môžu mať pevnú alebo variabilnú maximálnu ponuku, ktorá obmedzuje celkový počet vytvorených tokenov. Z toho vyplýva, že po vyťažení vopred stanovených tokenov sa už nemôžu ťažiť ďalšie.

Ako fungujú deflačné kryptomeny?

Rôzne projekty využívajú jedinečné deflačné iniciatívy na špecifické ciele. Podrobné pochopenie deflačných kryptomien považujeme za dôležitú požiadavku, aby sme sa mohli naučiť rozdiel medzi inflačnými a deflačnými alternatívami kryptomien na trhu. Niektoré deflačné kryptomeny môžu využívať transakčné poplatky na uľahčenie spaľovania, aby sa mohol znížiť celkový počet mincí v obehu. Môžu sa posielať aj na neprístupné adresy, čím sa taktiež automaticky odstránia z obehu.

Ide o dôsledok obmedzeného obehu jednotlivých mincí. Ďalším možným spôsobom ako fungujú deflačné kryptomeny je halving, ktorého pojem poznáme v súvislosti s bitcoinom. Za deflačnú kryptomenu môžeme označiť napríklad skrachovanú Lunu a jej stablecoin, pri ktorom dochádzalo k páleniu tokenov, aby mohla byť udržaná cena stablecoinu.

Bitcoin nad zlato

Podľa najnovších názorov určite často počúvame, že bitcoin je najlepšou investíciou, ak chceme stabilitu a mnohí ho dokonca považujú aj za novodobé digitálne deflačné zlato. To, či ho môžeme považovať za inflačný alebo za deflačný, záleží od viacerých faktorov. To, že sa ťažia aktuálne neustále nové mince, považujeme síce za inflačný znak. No na druhej strane argument, že bitcoin má charakter deflačnej kryptomeny, je založený na skutočnosti, že po vyťažení všetkých mincí bitcoinu sa ťažba zastaví, a tak sa inflácia zvyšovať nebude. V obehu tak ostane 21 miliónov vyťažených bitcoinov, po ktorých už bude len dopyt. S koncom ťažby bitcoinu ale rátame až približne v roku 2140.

V rámci dezinflačných opatrení, s ktorým spájame bitcoin, by sme si určite mali pripomenúť pravidelný halving, ktorý je z ekonomického hľadiska pre bitcoin veľmi dôležitý. Odmeny pre ťažiarov sa síce znižujú a ťažba bitcoinu je viac náročnejšia a drahšia, ale dochádza tak pravidelne k zníženiu inflácii na polovicu, čo z dlhodobého hľadiska znamená drahšia cena pre bitcoin. Bitcoin sa vyznačuje infláciou len do určitého limitu. Pravidelný halving to zachraňuje, pričom oficiálnou deflačnou kryptomenou sa stane až po vyťažení všetkých bitcoinov.

Čo by sme mali v krátkosti o inflačných a deflačných kryptomenách vedieť

Inflačné a deflačné kryptomeny majú svoje jedinečné výhody aj nevýhody. Inflačné kryptomeny môžu spôsobiť scenáre, keď dopyt prevyšuje ponuku. Zároveň sú nevyhnutné pre pokračovanie procesu ťažby bez toho, aby bola prerušená. Na druhej strane deflačné kryptomeny nám môžu pomôcť využiť výhody prudkého nárastu cien, čo môže byť pre investorov prínosom.

Debata o inflačných a deflačných kryptomenách nám ponúka zaujímavé pohľady do sveta kryptomien. Treba si uvedomiť, že dokonca aj krypto prostredie nie je imúnne voči klauzulám o inflácii a deflácii v dôsledku faktorov dopytu a ponuky. Rozdiely medzi nimi v podstate odrážajú skutočnosť, že ponuka kryptomeny určuje jej hodnotu a kúpnu silu.

Predstavme si, že investíciu do kryptomien môžeme v dnešnej dobe porovnať s dobou, kedy vznikol zárodok internetu. No odpovedať na otázku, či je lepšie investovať do deflačných či inflačných kryptomien, si musí zodpovedať každý sám. Každopádne, za dôležité považujeme vyhodnotiť si viaceré faktory, ktoré by mali vaše rozhodnutie v konečnom dôsledku ovplyvniť.

Investori, ktorí sa rozhodnú investovať do kryptomien z toho dôvodu, že dlhodobo hľadajú istotu stabilných investícií, si musia uvedomiť, že existujú faktory aj na makroúrovni, ktoré riadia našu ekonomiku. To dokáže kryptomeny ovplyvniť do veľkej miery (čo môžeme vidieť aj dnes), a preto bývajú často volatilné.