Pozrite si
„Zatiaľ je to dobré“, hovorí sa v jednom vtipe o chlapíkovi, ktorý padá k zemi zo strechy mrakodrapu. Podobne je to aj s revolučnými ambicióznymi projektmi, ktoré zatiaľ nikto nevyskúšal v praxi. Ich autori spravidla chodia po svete, hľadajú sponzorov a investorov, pričom maľujú ružový obraz budúcnosti.
Samotná vízia potrubnej dopravy, ktorá bude hypersonickou rýchlosťou premiestňovať kapsuly s pasažiermi, alebo s nákladom, je dostatočne fascinujúca. Aj preto obidvaja hlavní rivali – Hyperloop Transportation Technologies (HTT), aj Hyperloop One – nemajú problém nájsť dostatok nadšencov a odborníkov, ktorí na projekte pracujú.
Realizácia projektov je však stále len v prípravnej fáze, takpovediac „na papieri“, hoci sa množia rokovania a štúdie realizovateľnosti v mnohých krajinách, vrátane Slovenska.
Hyperloop One rieši momentálne štúdie realizovateľnosti okrem Los Angeles vo Fínsku, vo Švédsku, v Holandsku, vo Švajčiarsku, v Moskve a vo Veľkej Británii. Zatiaľ to vyzerá, že prvá funkčná trať Hyperloop možno nebude v USA, ale v SAE medzi Dubajom a Abú Dhabí. Na jej prípravu už firma získala prvotný kapitál vo výške 160 miliónov USD.
Z týchto prostriedkov však potrebnú trať o dĺžke rádovo 150 km rozhodne nepostaví. Ani v prípade, že by sa podarilo dosiahnuť nereálne nízke náklady, ktoré Hyperloop One deklaruje vo výške 11,5 milióna USD na 1 míľu trate, teda 7,15 mil. USD/km.
Neznámych okolo nového dopravného systému je stále mnoho, ale vízia sa postupnými malými krokmi posúva čoraz viac k realite. Práve Hyperloop One vykonal vlani prvý test pohonnej jednotky na koľajniciach v nevadskej púšti.
Krok za krokom k cieľu
Od zamýšľaného systému to však bolo poriadne vzdialené. Namiesto nadzvukovej kapsuly vo vákuovej trubici sa po koľajniciach prehnali trojmetrové „sane“, ktoré vzápätí narazili do kopy piesku.
Už v prvom kvartáli by však chcela Hyperloop One vykonať „plný“ test Hyperloop v potrubí v púšti severne od Las Vegas. Kapsula levitujúca v magnetickom poli by sa mala pohybovať v potrubí o dĺžke viac ako 500 m rýchlosťou nad 100 míľ/hod (160 km/hod).
To sú parametre vzdialené zamýšľaným rýchlostiam 800 – 1200 km/hod, ktoré však vyžadujú aj primeranú dĺžku tratí. Ak sa Hyperloop uplatní aj v prímestskej doprave, bude sa tam pohybovať podstatne pomalšie, ako rýchlosťou zvuku.
Tieto a ďalšie technické, ale aj legislatívne problémy spochybňujú víziu, že sa Hyperloop podarí spustiť v rutinnej prevádzke v krátkom časovom horizonte 3-5 rokov, ako dúfajú firmy. Skôr by mohol byť reálny termín 5-10 rokov, ktorý uvádzajú nezávislí experti.
https://www.youtube.com/watch?v=HHLNI-m-Xa4
Pánom z Hyperloop One však fantázia nechýba a v predstihu uvažujú o mnohých neuveriteľných možnostiach a funkciách nového dopravného systému. Chceli by Hyperloop otvoriť pre autonómne autá, ktoré by sa ako kapsuly mohli vysokými rýchlosťami prepravovať vákuovým potrubím. Uviedol to portál The Verge.
Chrbticová sieť dopravy
Samotné autonómne autá by však sotva mohli plniť funkciu dopravných kapsúl, boli by teda zrejme prepravované v špeciálnych kontajneroch. Aj tak je to ale zaujímavá myšlienka. Čosi podobného dnes existuje pri preprave kamiónov po železnici a nakoniec poznáme aj autovlaky pre osobné automobily.
V prípade Hyperloopu by však takáto doprava dávala nový zmysel, keďže jeho rýchlosť niekoľkonásobne prekročí rýchlosť samotného auta pohybujúceho sa po vlastnej osi. Hyperloop by tak plnil úlohu globálnej dopravnej siete, ekvivalentu siete WAN, ako ju poznáme z prostredia dátových sietí, nadradenej lokálnym sieťam (LAN).
V tejto vízii by bol svet popretkávaný chrbticovými sieťami Hyperloop, ktoré by na väčšie vzdialenosti dopravovali nielen samotných cestujúcich a náklady, ale aj autá.
Tak čo by ste povedali na takéto superdiaľnice? Ich potrubia by sa mohli stať peňazovodom celej ekonomiky (v tom pôvodnom slova zmysle). Kým sa tak stane, čaká však na inžinierov aj investorov nemálo rébusov, ktoré bude treba vyriešiť.
Zdroj