HTT stavia plnohodnotnú kabínu Hyperloop pre pasažierov

Prezentácie pre investorov, uzatváranie predbežných dohôd na vládnej úrovni vo viacerých krajinách, testovacie dráhy a vývoj vozidiel pre Hyperloop – to všetko sa odohráva práve teraz.

Vzniká tak dojem, že komercializácia tohto spôsobu dopravy je na dosah. Prepravíme sa sa do Viedne, či do Budapešti z Bratislavy za pár minút už čoskoro?

Pravdou je však opak. Jediná vec, ktorú môžeme s istotou konštatovať, a týka sa oboch hlavných rivalov, firiem Hyperloop Transportation Technologies (HTT) aj Hyperloop One, je obrovská hromada výziev a problémov rôzneho druhu, ktoré bude treba vyriešiť.

Kým sa nevybudujú plnohodnotné trate, na ktorých budú jazdiť reálne kabíny (pody) naplno a nielen desatinou deklarovanej rýchlosti ako dnes, nebude sa môcť spustiť testovanie. To bude dôkladné a musí predchádzať udeleniu povolení na prevádzku Hyperloop od regulačných orgánov.

Popritom bude nutné súbežne vyriešiť množstvo bezpečnostných a technických otázok. Veľká časť mediálneho harašenia, ktorá sa okolo systému Hyperloop odohráva, je určená reálnym, aj potenciálnym investorom. Z tohto hľadiska je počínanie firiem legitímne, ale buďme realisti. Vyššie uvedené sa plne vzťahuje aj na najnovší Hyperloop projekt Arrivo, ktorý založil spoluzakladateľ Hyperloop One Brogan BamBrogan.

https://www.youtube.com/watch?v=CKtZzbH46i8

Tým nechceme tvrdiť, že Hyperloop je bublina a nikdy sa nezrealizuje. Môže sa však nakoniec vyvinúť trochu inak, než si dnes predstavujeme. V každom prípade stavba reálnej kapsuly pre 40 pasažierov, ktorú spustila HTT, je logickým krokom pri vývoji tejto dopravnej technológie.

HTT má zmluvy na umiestnenie skúšobnej dráhy v Kalifornii a možného vývoja svojho systému na Slovensku, v Abu Dhabí a v ďalších krajinách.

Kým Hyperloop One najprv stavia skúšobnú dráhu a prepravným kapsuliam sa chce venovať až následne, HTT ide na vec z opačného konca. Kapsulu na dopravu pasažierov, ktorú začala stavať, chce predstaviť v roku 2018.

Kabína s dĺžkou 30 m a hmotnosťou 20 ton má mať šírku 2,7 m a podľa konfigurácie odvezie 28 až 40 cestujúcich. V potrubí sa má vznášať na magnetickom vankúši, čo je technológia využívaná aj pri moderných železničných superexpresoch. Mala by dosahovať rýchlosť blízku rýchlosti zvuku (1220 km/hod).

HTT stavia kapsulu v spolupráci so španielskou inžinierskou firmou Carbures, s väzbami na letecký priemysel.

V rámci súťaže Hyperloop Pod Competition vybrala tri koncepty kapsúl aj SpaceX. Skúšala ich na vlastnej testovacej dráhe o dĺžke 1 míle (1,6 km) vo svojom areáli v Kalifornii . V tomto prípade však nešlo o plnohodnotné kabíny na prepravu cestujúcich, ale o zmenšené verzie.

Hyperloop Transportation Technologies „finálnu“ kabínu odhalí vo svojom výskumno-vývojovom centre vo francúzskom Toulouse. Neskôr (podľa slov predstaviteľov HTT „čoskoro“) bude použitá v komerčnom systéme Hyperloop, ktorý vznikne na základe prebiehajúcich rokovaní a štúdií vykonateľnosti.