EÚ chystá prísne vekové obmedzenia sociálnych sietí pre tínedžerov

Európska únia sa približuje k spoločným pravidlám, ktoré by mohli výrazne obmedziť prístup detí k sociálnym sieťam.

Experti odporúčajú rozdeliť prístup podľa vývojových období, zaviesť spoľahlivé overovanie veku a preniesť väčšiu zodpovednosť za bezpečnosť priamo na prevádzkovateľov platforiem.

Európska komisia má v najbližších týždňoch odporúčania posúdiť a po lete má predstaviť konkrétne návrhy. Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyen už naznačila, že podporuje vekovo odstupňované obmedzenia aj princíp, podľa ktorého by platformy mali najskôr preukázať bezpečnosť svojich služieb a až potom ich sprístupniť mladším používateľom.

Podkladom pre ďalší postup je 156-stranová správa osobitnej skupiny vedenej detským psychiatrom Jörgom M. Fegertom a epidemiologičkou Mariou Melchior. Panel vznikol v marci 2026 a spojil odborníkov z oblasti psychológie, neurovied, zdravotníctva, informatiky, práv detí a digitálnej gramotnosti. Zapojení boli aj zástupcovia rodičov a mladých ľudí.

Experti nepoužívajú iba pojem sociálne siete. Zavádzajú širšiu kategóriu „social media+“, ktorá zahŕňa aj videoslužby, herné platformy, obchody s aplikáciami, rizikové AI systémy či digitálnych spoločníkov. Rozhodujúce nemá byť označenie služby, ale prítomnosť prvkov nevhodných pre deti, napríklad nekonečného posúvania, automatického prehrávania, agresívnych notifikácií, personalizovaných odporúčaní alebo nebezpečného obsahu.

Hlavným odporúčaním je jednotné obmedzenie prístupu pre deti mladšie ako 13 rokov. Tie by mali mať prístup len k vekovo primeraným službám, počas obmedzeného času a pod dohľadom rodiča, učiteľa alebo inej zodpovednej osoby. Od trinástich rokov by sa samostatnosť používateľov postupne rozširovala, stále však iba na platformách, ktoré dokážu ponúknuť bezpečné nastavenia zodpovedajúce ich veku.

Správa zároveň pripúšťa, že členské štáty by mohli zaviesť prísnejšie hranice aj pre starších tínedžerov. Viaceré krajiny už uvažujú o limitoch medzi 15 a 16 rokmi, no rozdielne národné pravidlá by mohli skomplikovať fungovanie služieb aj ich kontrolu. Práve preto experti presadzujú minimálnu spoločnú hranicu na úrovni celej EÚ. V správe sa spomína aj Slovensko, kde bol v roku 2026 avizovaný návrh na reguláciu prístupu do 16 rokov, jeho konečná podoba však zatiaľ nie je jasná.

Obmedzenia by sa nemali spoliehať na dátum narodenia, ktorý používateľ zadá pri registrácii. Európska komisia už pri predbežnom posudzovaní Facebooku a Instagramu upozornila, že dieťa mladšie ako 13 rokov môže jednoducho uviesť nepravdivý údaj bez účinnej kontroly. Podľa Komisie preto súčasné mechanizmy spoločnosti Meta nedokážu dostatočne zabrániť vytváraniu účtov deťmi ani ich následne rýchlo odhaliť.

Expertná skupina preto odporúča vybudovať celoeurópsky systém overovania alebo odhadovania veku. Nemal by však vyžadovať, aby platforma získala fotografiu občianskeho preukazu alebo biometrické údaje používateľa. Správa navrhuje technológie typu zero-knowledge proof, pri ktorých služba dostane iba potvrdenie, že človek spĺňa požadovanú vekovú hranicu, bez informácie o jeho identite či presnom dátume narodenia. Členské štáty by zároveň museli určiť dôveryhodných vydavateľov takýchto vekových potvrdení a zabezpečiť riešenie aj pre deti bez vlastného dokladu totožnosti.

Samotné overenie veku však nemá byť jedinou podmienkou. Platformy by podľa správy mali niesť dôkazné bremeno a preukázať, že ich služby sú bezpečné už svojím návrhom. Kým to neurobia, prístup mladších detí by mal zostať obmedzený. V praxi by to mohlo znamenať vypnutie nekonečného posúvania, obmedzenie personalizovaných odporúčaní, nočné prestávky, predvolene súkromné účty alebo znemožnenie kontaktovania dieťaťa neznámymi používateľmi.

Takýto prístup sa už čiastočne objavuje pri presadzovaní Aktu o digitálnych službách. Európska komisia vo februári 2026 predbežne konštatovala, že návykový dizajn TikToku môže byť v rozpore s pravidlami DSA. Medzi problematické prvky zaradila nekonečné posúvanie, automatické prehrávanie, notifikácie a silne personalizovaný odporúčací systém. Doterajšie nástroje na kontrolu času označila za ľahko ignorovateľné a preto nedostatočné.

Argumenty Komisie podporuje aj celoeurópsky prieskum zverejnený v júni. Mladí ľudia podľa neho trávia online v priemere 4,5 hodiny počas školského dňa a viac ako šesť hodín cez víkend. Štrnásť percent tínedžerov uviedlo viac ako desať hodín denne. Takmer tretina sa v dôsledku sociálnych sietí cítila vystresovaná, smutná alebo vylúčená a približne štvrtina narazila na problematický obsah vrátane nenávistných prejavov.

Tieto údaje však samy osebe nedokazujú, že každé používanie sociálnych sietí spôsobuje psychické problémy. Aj expertná správa upozorňuje, že výsledky ovplyvňuje vek, rodinné prostredie, zdravotný stav, typ obsahu aj konkrétny spôsob používania. Digitálne služby môžu mladým ľuďom pomáhať pri vzdelávaní, tvorbe, udržiavaní kontaktov alebo hľadaní podpory. Navrhované pravidlá preto nemajú odstrihnúť deti od celého internetu, ale oddeliť primerané služby od produktov postavených na maximalizácii pozornosti.

Komisia chce odporúčania vyhodnotiť a s návrhmi sa vrátiť po lete. Ak z nich vznikne legislatíva, bude ešte potrebovať súhlas Európskeho parlamentu a členských štátov. Výsledná podoba, vekové hranice aj rozsah dotknutých služieb sa preto môžu počas rokovaní výrazne zmeniť. Už teraz je však zrejmé, že EÚ nechce regulovať iba obsah, ktorý deti vidia. Do centra pozornosti sa dostáva aj samotný dizajn platforiem a spôsob, akým si udržiavajú ich pozornosť.