Estónsko ide proti EÚ: odmieta zákaz sociálnych sietí pre deti

Estónsko ide proti prúdu. Kým viaceré európske krajiny pripravujú alebo zavádzajú obmedzenia sociálnych sietí pre deti a tínedžerov, Tallinn tvrdí, že takýto zákaz problém nevyrieši.

Podľa estónskej ministerky školstva Kristiny Kallas sa mladí používatelia k platformám aj tak dostanú a štát by sa mal sústrediť skôr na samotné fungovanie veľkých technologických firiem.

Debata o zákaze sociálnych sietí mladistvým neprichádza z okraja. Téma v Európe silnie najmä pre obavy z dopadov sociálnych sietí na duševné zdravie mladistvých, kvalitu spánku či návykové mechanizmy platforiem. Estónsko však upozorňuje, že presúvať zodpovednosť na deti je príliš jednoduché riešenie, ktoré obchádza podstatu problému.

Estónska ministerka školstva a výskumu Kristina Kallas vystúpila proti plošným zákazom sociálnych sietí pre maloletých na podujatí Politico European Pulse Forum v Barcelone. Podľa nej zákaz „v skutočnosti nevyrieši problémy“, pretože deti si veľmi rýchlo nájdu spôsob, ako pravidlá obísť a siete používať ďalej.

Kallas tvrdí, že diskusia je dnes často nastavená nesprávne. Namiesto toho, aby sa od mladých používateľov očakávala vlastná regulácia správania v prostredí navrhnutom na maximalizáciu pozornosti, by mali konať vlády a samotné platformy. Inými slovami, ak sociálne siete spôsobujú škody, zodpovednosť nemá niesť dieťa, ale ten, kto systém navrhol, prevádzkuje a monetizuje.

Práve preto Estónsko vyzýva Európsku úniu, aby sa zamerala na prísnejšiu reguláciu veľkých technologických spoločností. Kallas v tejto súvislosti kritizovala postoj Európy voči americkým a medzinárodným platformám. Podľa nej Únia len predstiera slabosť, hoci v skutočnosti má dostatok regulačnej sily na to, aby si vynútila tvrdšie pravidlá pre veľké digitálne firmy.

Estónsko je v tomto smere v EÚ skôr výnimkou. Krajiny ako Francúzsko, Dánsko či Grécko tlačia na opatrenia, ktoré by mali obmedziť prístup tínedžerov k sociálnym sieťam. Podporu takýmto návrhom naznačuje aj verejná mienka. Prieskum Politico European Pulse v šiestich veľkých krajinách Únie ukázal, že zákaz sociálnych sietí pre deti podporujú zhruba tri štvrtiny respondentov.

Podobný trend je viditeľný aj mimo Európy. Austrália ako prvá krajina zaviedla zákaz sociálnych účtov pre deti mladšie ako 15 rokov. Práve tam sa však podľa dostupných informácií ukázali aj slabé miesta v tom, ako platformy takéto pravidlá presadzujú v praxi. To posilňuje argument, že samotné vekové obmedzenie ešte automaticky neznamená účinné riešenie.

Debata má aj druhú rovinu. Kritici zákazov upozorňujú, že po prijatí podobných pravidiel prichádza tlak na ich vymáhanie, a teda aj na obmedzovanie nástrojov, ktorými by sa dali obísť. Práve tu sa otvára otázka, či sa snaha chrániť deti nemôže postupne zmeniť na širší zásah do digitálnych slobôd a súkromia.

Estónsky postoj tak neobhajuje bezbrehý prístup detí k sociálnym sieťam. Skôr posúva pozornosť od používateľa k architektúre samotných platforiem. Ak majú európske štáty ambíciu riešiť škodlivé dopady sociálnych sietí na mladých, Tallinn naznačuje, že účinnejšia cesta nemusí viesť cez zákazy, ale cez tvrdšie pravidlá pre firmy, ktoré tieto služby prevádzkujú.