Pozrite si
Misia Európskej vesmírnej agentúry (ESA) nesúca názov Euclid bude mapovať vesmír a hľadať dôkazy o temnej energii a temnej hmote.
Temná hmota a temná energia sú do značnej miery hypotetické pojmy, ale ich existencia by vysvetľovala mnohé zásadné otázky o vesmíre a o jeho vzniku. Paradoxom pritom je, že tieto neviditeľné substancie tvoria podľa dnešných teórií vyše 95% hmoty vesmíru. Ale dozvedieť sa o nich dokážeme len nepriamo, pretože jedinou vlastnosťou temnej energie a temnej hmoty, ktorú dnes dokážeme zistiť, je ich gravitačná sila.
Obsah pokračuje pod reklamou
Predpokladané rozloženie hmoty vo vesmíre dnes a v ranom vesmíre pred 13,7 miliardami rokov.
Misia Euclid, ktorá odštartovala s vesmírnym teleskopom 1. júla 2023 o 17:12 SELČ na rakete SpaceX Falcon 9 z Cape Canaveral Space Force Station na Floride, má ambíciu prispieť k poodhaleniu týchto vesmírnych tajomstiev. Cieľovou pozíciou teleskopu bude Lagrangeov bod L2 v sústave Slnko-Zem vo vzdialenosti 1,5 milióna km od Zeme, okolo ktorého bude Euklid krúžiť.
Euclid je misia v réžii ESA, ale podieľa sa na nej aj americká NASA. Konzorcium Euclid, ktoré je zodpovedné za poskytovanie vedeckých nástrojov a analýzy vedeckých dát, zahŕňa spoluprácu 2 000 vedcov z viac ako 300 inštitúcií v Európe, USA, Kanade a Japonsku,
ESA vybrala za hlavného dodávateľa pre konštrukciu satelitu a jeho servisného modulu spoločnosť Thales Alenia Space, pričom vývoj modulu užitočného zaťaženia vrátane teleskopu zaisťoval Airbus Defence and Space. NASA poskytla detektory blízkeho infračerveného spektrometra a fotometra (Near-Infrared Spectrometer and Photometer, NISP).
Kľúčovými prístrojmi vesmírnej sondy s teleskopom o priemere zrkadla 1,2 m sú kamera s viditeľnou vlnovou dĺžkou (VISible-wavelength camera, v skratke VIS) a infračervený spektrometer a fotometer NISP.
VIS je navrhnutý tak, aby zhotovoval veľmi ostré snímky vzdialených galaxií v priebehu nasledujúcich šiestich rokov, zatiaľ čo NISP ich bude analyzovať v infračervenom spektre, aby určil ich vzdialenosť pomocou Dopplerovho efektu. Ten spôsobuje posun svetla vzdialenejších objektov smerom k červenej časti spektra, keďže sa od nás vzďaľujú. Pri približujúcich sa objektoch nastáva naopak modrý posuv.
Výsledkom týchto pozorovaní bude obrovské množstvo dát, ktoré budú odosielané do Európskeho vesmírneho operačného centra ESA (ESOC) v nemeckom Darmstadte. Na komunikáciu sa využije nedávno vylepšená sieť rádiových antén Estrack vesmírnej agentúry ESA. Jedna z nich – na pozemnej stanici New Norcia v Austrálii – nadviazala prvý kontakt s Euklidom už krátko po štarte o 17:57 SELČ.
Účelom zberu údajov je vytvoriť najväčšiu a najdetailnejšiu 3D mapu vesmíru do vzdialenosti 10 miliárd svetelných rokov. Zmapovaním tvaru, polohy a pohybu galaxií bude možné určiť distribúciu hmoty a zistiť, ako sa vesmír rozpínal. Z toho možno odvodiť viac o vlastnostiach tmavej hmoty a temnej energie.
Okrem skúmania aspektov temnej hmoty a energie sa bude Euclid snažiť aj zmerať geometriu vesmíru na globálnej aj lokálnej úrovni. V minulom storočí Alexander Fridman a Georges Lemaître dokázali, že celková geometria vesmíru môže byť v podstate trojaká – kladná, záporná alebo plochá. To, akú má vesmír geometriu dnes s istotou nevieme, ale jeho geometria môže zásadne ovplyvniť jeho budúci vývoj.
Obsah pokračuje pod reklamou
V zornom poli teleskopu však bude zhruba len tretina oblohy. Naša galaxia Mliečna dráha a ďalšie oblasti s veľkou hustotou blízkych objektov (z astronomického hľadiska) budú z pozorovania vylúčené, pretože ich červený posuv je príliš malý.
Teraz počas štyroch týždňov Euclid pocestuje 1,5 milióna km do Lagrangeovho bodu L2 Slnko-Zem, kde sa gravitačná sila Slnka a Zeme navzájom vyvažujú. Euclid nezakotví presne v tomto bode, ale bude okolo neho obiehať. Po troch mesiacoch dôkladného testovania sonda začne aktívne pracovať.