John McFall je prvým „paraastronautom“ Európskej vesmírnej agentúry (ESA), ktorý má preskúmať, do akej miery je pre človeka s telesným postihnutím možné žiť a pracovať vo vesmíre. BBC News uverejnila rozsiahlu reportáž z jeho výcviku počas parabolického letu, ktorý simuluje stav mikrogravitácie.
John McFall je jedným z kandidátov na astronauta ESA, od iných sa však líši tým, že má amputovanú končatinu.
Vo veku 19 rokov prišiel pri nehode na motorke o pravú nohu a teraz používa špičkovú protézu. Hendikep ho však nedotlačil do rezignácie. Najprv sa s protézou naučil chodiť a potom aj behať, dokonca súťažne. Na paralympiáde v Pekingu 2008 získal bronzovú medailu v behu na 100 m.
Teraz ho prijala Európska vesmírna agentúra, aby sa zúčastnil prelomovej štúdie, ktorá má posúdiť, ako sprístupniť lety do vesmíru ľuďom s telesným postihnutím. Je to trochu paradox, pretože kandidáti na astronautov (kozmonautov, taikonautov – vyberte si termín podľa krajiny, o ktorej hovoríme) musia obvykle spĺňať prísne zdravotné kritériá a disponovať perfektnou fyzickou kondíciou.
Dôvodom je, že na rozdiel od prípadných mimozemšťanov, neovládame (zatiaľ nepreukázanú) antigravitáciu a tak posádky musia počas štartu a pristávania na Zemi čeliť silnému preťaženiu. To predstavuje značnú záťaž pre organizmus. Na druhej strane, na obežnej dráhe, kde panuje takmer stav beztiaže, by sa pravdepodobne hendikepovaným ľuďom uľavilo. To platí aj o budúcom pobyte na povrchu Mesiaca, kde je gravitácia len šestinová oproti tej pozemskej.
Ale naspäť k Johnovi McFallovi. Reportérka BBC Rebecca Morelle absolvovala s ním a ďalšími adeptami výcvikový let na palube špeciálneho lietadla upraveného na parabolický let. Počas zostupnej fázy nastane zhruba dvadsaťsekundový stav beztiaže, pri ktorom si účastníci môžu vyskúšať pocit, aký možno zažijú na obežnej dráhe. Podobný zážitok majú vesmírni turisti Virgin Galactic, alebo Blue Origin, ale keďže padajú z „hranice vesmíru“ 80 km (Virgin Galactic), respektíve okolo 100 km (Blue Origin), stav mikrogravitácie trvá niekoľkonásobne dlhšie. Lietadlo však tento manéver dokáže opakovať mnohonásobne.
Posádka misie Inspiration4 v kozmickej lodi Crew Dragon. Na konte má viacero prvenstiev.
Protéza, ktorú John McFall nosí, je technologicky zložitá, obsahuje mikroprocesor, hydrauliku, gyroskop, akcelerometre a ďalšie senzory. „Všetky tieto komponenty spolu zaisťujú, že koleno vie, kde v priestore sa nachádza a ako rýchlo sa ohýba alebo narovnáva,“ hovorí John. V stave beztiaže je však protéza dosť zmätená a dopláca na svoju prílišnú „inteligenciu“. Ukazuje sa, že jednoduchšia protéza by sa na účely vesmírnych letov hodila lepšie. Všetko je ale vec cviku.
Účelom projektu spolupráce s ESA je vypracovať presne to, čo je potrebné prispôsobiť pre človeka s telesným postihnutím, aby mohol tráviť čas vo vesmíre. Má pokrývať všetko, od výcviku pred misiou až po pohľad na to, či by bolo potrebné upraviť kozmickú loď, aby vyhovovala potrebám postihnutého astronauta.
Treba však pripomenúť, že úvahy ESA na túto tému už skôr vyriešila SpaceX a americký miliardár Jared Isaacman. Sú to už skoro dva roky, čo 16.9.2021 úspešne odštartovala do vesmíru prvá súkromná turistická misia Inspiration4 na palube lode Crew Dragon. Posádka, ktorú tvorila štvorica amatérskych astronautov v zložení Christopher Sembroski , Dr. Sian Proctor(ová), Jared Isaacman (veliteľ a sponzor misie) a Hayley Arceneaux(ová), absolvovala intenzívny, takmer polročný výcvik astronautov a na obežnej dráhe strávila bezmála tri dni.
V kontexte tohto článku je zaujímavou postavou posledne menovaná. Hayley Arceneaux je najmladšou Američankou, ktorá kedy obiehala okolo Zeme. V detstve prekonala osteosarkóm, v dôsledku čoho prišla o nohu a stala sa tak zároveň prvou osobou s protetickou časťou tela, ktorá navštívila vesmír. (John McFall je zatiaľ len kandidátom na astronauta.) Misia Inspiration4 bola unikátna aj tým, že vyzbierala od darcov 200 miliónov dolárov pre nemocnicu St. Jude Children’s Research Hospital, kde Hayley Arceneaux pracuje.
Hayley Arceneaux na obežnej dráhe v kozmickej lodi Crew Dragon
Isté je, že telesne postihnutí astronauti do vesmíru lietať môžu a zrejme aj budú. Určite budeme ešte veľa počuť o vesmírnych ambíciách Jareda Isaacmana, pretože v spolupráci so SpaceX chystá ďalšie tri súkromné misie v rámci programu Polaris.