Pozrite si
Singapursko-austrálska spoločnosť Enegix Energy plánuje vybudovať obrovský závod na výrobu zeleného vodíka na severovýchodnom pobreží Brazílie. Projekt Base One v hodnote 5,4 miliárd USD bude elektrolýzou vody pomocou slnečnej a veternej elektriny vyrábať viac ako 600 miliónov kg zeleného vodíka ročne.
Fabrika vyrastie na komerčných pozemkoch v prístave Pecém v štáte Ceara na rozlohe 485 ha a Enegix tvrdí, že pôjde o najväčší projekt znižovania uhlíkových emisií na svete.
Očakáva sa, že Base One bude v prevádzke do troch až štyroch rokov, keďže na výrobu vodíka bude potrebovať výkon 3,4 GW solárnej a veternej energie.
Produkcia bude zameraná najmä na export a poloha v blízkosti námorného prístavu, uľahčí medzinárodný vývoz. Cisterny prepravujúce skvapalnený vodík vo forme LOHC (Liquid Organic Hydrogen Carrier) dokážu lode dopraviť na východné pobrežie USA do ôsmich dní, do Európy do deviatich dní a do Afriky do piatich dní. Do Ázie, kde transport potrvá viac ako mesiac, to už také flexibilné nebude.
Projekt sa v súčasnosti nachádza vo fáze štúdie uskutočniteľnosti a vo fáze akumulácie kapitálu. Ak sa zrealizuje, mal by mnohonásobne (teoreticky 17x) vyššiu produkciu vodíka, ako súčasný najväčší elektrolyzér na výrobu zeleného vodíka spoločnosti Air Liquide v Quebecu, pracujúci s výkonom 20 MW.
Enegix pritom tvrdí, že Base One sa môže potenciálne rozšíriť zo svojho počiatočného výkonu 3,4 GW na viac ako 100 GW. Po vhodnom posilnení elektrolyzérov by mohla nakoniec vyrobiť až 30-krát viac vodíka, ako sa pôvodne plánuje.
Všetko je však zatiaľ v rovine plánov, ktoré sa môžu, no nemusia splniť. Na vodíkových mega projektoch sa pritom pracuje aj inde vo svete, takže Base One nemusí byť po roku 2025 svetovou jednotkou.
Saudská Arábia ohlásila 4 GW fabriku na vodík pre svoju „budúcu megapolis“ The Line v rámci projektu NEOM v hodnote 500 miliárd dolárov, ktorého otvorenie je naplánované na rok 2028. Pri pobreží Holandska chce spoločnosť NortH2 do roku 2040 vybudovať 10 GW fabriku na výrobu vodíka s využitím elektriny z námorných veterných fariem. Ale o už koncom tejto dekády by sa mohol stať „vodíkovým kráľom“ západoaustrálsky projekt. Ten by mal pracovať s výkonom viac ako 26 GW a vyrábať vodík a amoniak pre ázijské trhy.
V každom prípade orientálne múdro „Keď je žiak pripravený, učiteľ sa nájde“, ktoré my, Európania, riešime ako rébus, či bolo skôr vajce, alebo sliepka, zdá sa funguje. Skeptici zatiaľ vodík ako energetický fenomén úspešne zatracujú, tvrdiac, že neexistujú výrobné kapacity, ani distribučná infraštruktúra. A on sa už medzitým chystá vyklíčiť, ako semienka v jarnej pôde.
Zdá sa, že o desaťročie bude situácia vo výrobe a využívaní vodíka podstatne odlišná, ako dnes. Iná je otázka vplyvu výroby zeleného vodíka na citeľnú redukciu emisií CO2. Odhliadnuc od toho, že spaľovaním vodíka vzniká síce „čistá vodná para“, ktorá je tiež skleníkovým plynom, uhlíkových emisií produkujeme jednoducho priveľa.
Ak Enegix tvrdí, že Base One bude najväčším príspevkom na znižovanie uhlíka v atmosfére na svete v objeme až 10 miliónov ton ekvivalentu CO2 ročne, je to chvályhodné. Keďže však ľudstvo aktuálne generuje každoročne 50 miliárd ton CO2, a bez radikálnych opatrení toto číslo môže aj rásť, predstavuje to iba kvapku v mori, 0,2 promile našich emisií.
Vieme však, že každý oceán sa skladá z kvapiek, preto je dobré, že sa ich začína objavovať čoraz viac.
Zdroj