Dobývanie južného pólu Mesiaca: Odysseus pristál v kráteri Malapert A

Cieľom misie spoločnosti Intuitive Machines 1 (IM-1) je umiestniť pristávací modul NOVA-C, nazývaný Odysseus, v blízkosti južného pólu Mesiaca.

Misia sa uskutočňuje na objednávku NASA v rámci programu Commercial Lunar Payload Services (CLPS), pričom Intuitive Machines zabezpečuje štart a pristávacie zariadenie (lander).

Oddelenie sondy Odysseus od 2. stupňa rakety Falcon 9 (reálny záber).

Štart sondy sa uskutočnil zhruba pred týždňom, 15. 2. 2024 07:05 SEČ, zo štartovej rampy LC-39A na Kennedyho vesmírnom stredisku na Floride. Išlo o prvý štart Falconu 9 SpaceX pre Intuitive Machines. Pôvodným cieľom pristátia bola oblasť Oceánu búrok (Oceanus Procellarum), po niekoľkých zmenách však bol za cieľ vytýčený kráter Malapert A približne 300 kilometrov od južného pólu Mesiaca. Ide o atraktívnu oblasť, pretože astronómovia predpokladajú, že by sa v trvale zatienených oblastiach okolo lunárnych pólov mala nachádzať voda.

Sonda po štarte pokračovala na obežnú dráhu Zeme vo vzdialenosti 185 x 60 000 km, z ktorej nasledoval úspešný translunárny manéver, ktorý dostal Odysseus na lunárnu obežnú dráhu vo výške 100 km. Na zábere sondy z obežnej dráhy Mesiaca zachytenom pomocou navigačnej kamery Odysseus Terrain Relative Navigation je kráter Bel’kovich K s priemerom približne 50 km v severnej rovníkovej vysočine Mesiaca.

Podľa Intuitive Machines mal byť vstup sondy na obežnú dráhu Mesiaca „najväčšou doterajšou výzvou.“ Pristávací modul Odysseus túto výzvu zvládol perfektne, vďaka dvom zážehom motora 16. a 18. februára, ktoré ho nasmerovali na správnu obežnú dráhu nášho prirodzeného satelitu.

Už v minulosti sa však ukázalo, že rizikovou fázou lunárnych misií je práve záver putovania, vrátane pristávacieho manévru. Smola postihla len nedávno aj prvú misiu programu CLPS, lunárny lander Peregrine spoločnosti Astrobotic. Kým štart pomocou rakety Vulcan Centaur od United Launch Alliance prebehol v poriadku, únik paliva na palube sondy prinútil riadiace stredisko, aby namiesto obežnej dráhy Mesiaca nasmerovalo lander na kontrolované zničenie v zemskej atmosfére 18. januára.

Určité neistoty sa začali objavovať krátko pred pristátím aj pri sonde Odysseus. Pristátie bolo pôvodne plánované na 22. februára, „najskôr“ o 23:49 SEČ, v noci pred pristátím však letoví kontrolóri nariadili lunárny korekčný manéver na zvýšenie obežnej dráhy Odyssea a aktualizovali predpokladaný čas pristátia na 22:24 SEČ. Necelé dve hodiny pred plánovaným pristátím ale došlo k ďalšej korekcii obežnej dráhy pred začatím pristávacej sekvencie misie IM-1. Čas pristátia sa tým posunul na 23.2.2024 o 00:24 SEČ.

Nakoniec sa to podarilo. Potvrdenie pristátia Odyssea sa oneskorilo o niekoľko minút kvôli problémom s komunikáciou medzi zariadením na Zemi a sondou. Po 16 minútach „hrôzy“ spoločnosť uviedla, že zaznamenala slabý signál z Odysea. Lunárny pristávací modul Nova-C prezývaný „Odysseus“ spoločnosti Intuitive Machines je prvým plne robotickým pristávacím modulom vyvinutým v USA na pristátie na Mesiaci od sondy Surveyor 7 v roku 1968. Ide tiež o prvé pristátie USA na Mesiaci odvtedy, čo lunárny modul „Challenger“ Apolla 17 dopravil 11. decembra 1972 na jeho povrch dvoch astronautov. Komentovaný videoprenos z kanálu kosmonautix.cz si môžete pozrieť v nasledujúcom videu. Žiaľ, Intuitive Machines počas prenosu neposkytla zábery z pristátia, hoci by mali byť k dispozícii. Uvidíte tak len animácie a zábery z riadiaceho strediska.

Vedecké ciele misie zahŕňajú štúdie interakcií pristávacích splodín s povrchom, rádioastronómiu a interakcie vesmírneho počasia s mesačným povrchom. Sonda bude tiež testovať technológie presného pristávania a schopnosti komunikačných a navigačných uzlov.

Zaujímavé je, že pohonné systémy Odyssea využívajú kvapalný metán ako palivo a kvapalný kyslík ako okysličovadlo, podobne ako pripravovaná najsilnejšia raketa Super Heavy / Starship od SpaceX. (Jej tretí štart, pri ktorom sa pokúsi dosiahnuť obežnú dráhu Zeme, sa má uskutočniť v marci.)

Keďže lander čerpá elektrickú energiu zo solárnych panelov s výkonom 200 W a je vybavený batériou s kapacitou len 25 Ah, bude schopný prevádzky iba počas lunárneho dňa v trvaní 14 pozemských dní.

V každom prípade úspešné pristátie sondy Odysseus predstavuje dôležitý míľnik nielen pre komerčnú kozmonautiku, ale aj pre NASA, pre ktorú ide o prvý fyzický kontakt s Mesiacom od ukončenia programu Apollo pred viac ako polstoročím.