Čo je to Web 3.0? Čaká nás internetová revolúcia, alebo ide o ďalšiu bublinu?

V médiách sa posledné mesiace čoraz častejšie skloňuje názov Web 3.0, či Web3. Podľa mnohých by malo ísť o ďalší míľnik vo vývoji internetu, ktorý je však podľa skeptikov postavený na pochybných technológiách a podvodoch. O čo ide a odkiaľ sa vlastne jednotlivé generácie webu vzali?

Generačný posun webu nie je vec, ktorou by sa bežný používateľ internetových stránok a portálov zaoberal na dennej báze. Ak sa však na ich vývoj pozrieme z pohľadu dekád, zmena ich štruktúry, funkcií a významu sa jednoznačne mení.

Pojem Web 1.0 bol dodatočne pripísaný webovým stránkam z obdobia medzi rokmi 1991 až 2004, pre ktoré bolo typické, že ich používatelia sú až na isté výnimky pasívni. Takéto stránky neponúkali žiadne možnosti publikácie nového obsahu, nanajvýš ponúkali knihu návštev či sekciu komentárov.

Prvé webové stránky, ktoré už dnes radíme do generácie Web 2.0, sa začali na internete objavovať zhruba v roku 2002. Statické weby sa v tejto generácii začali meniť na dynamické. Na weboch sa začali objavovať prvé softvérové riešenia, nástroje a webové aplikácie, ako aj prvé sociálne platformy, ktoré umožnili používateľom vzájomne interagovať a publikovať vlastný obsah. Radí sa medzi ne napr. Facebook, YouTube, MySpace, ale aj lokálny Pokec či Birdz.

Web 2.0 bol zrodený v popole internetovej bubliny, z ktorej sa napokon zrodilo niekoľko technologických gigantov známych pod nelichotivou prezývkou „Big Tech“, či „veľká päťka“. V tomto prípade už hovoríme o konkrétnych firmách – Alphabet (Google), Amazon, Apple, Meta (Facebook) a Microsoft. O týchto spoločnostiach sa často hovorí, že riadia celý technologický svet. Inými slovami, Web 2.0 je z pohľadu firiem, rozhodnutí a správy dát centralizovaný.

Web 3.0 má byť toho pravým opakom – čo najväčšej miere by mal byť postavený na decentralizácii, tokenovej ekonomike (kryptomeny) a anonymite. Nie je snáď žiadnym prekvapením, že s týmto pojmom prišiel ako prvý v roku 2014 Gavin Wood, spoluzakladateľ decentralizovaného blockchainu Ethereum.

Čo presne spadá pod Web 3.0 či Web3, je podobne ako pri každom novom technologickom pojme v tejto chvíli veľmi nejasné. Najčastejšie sú s týmto pojmom spájané kryptomeny, NFT-čka, ale aj metaverzum, ktoré má pri aktuálnom vývoji od akejkoľvke decentralizácie skutočne ďaleko.

Decentralizácia, anonymita a absencia akejkoľvek autority má podľa odporcov Webu 3.0 do sveta internetu priniesť chaos spôsobený nekontrolovateľným šírením škodlivého obsahu, ako aj ďalšiu nerovnosť bohatstva v IT svete. Namiesto veľkej päťky na projektoch z 3. generácie webu profitujú tí, ktorí v správny čas investovali do potenciálne špekulatívnych kryptomien a NFT.

Podobne ako pri vyššie spomínanej internetovej „dot-com“ bubline, aj v tomto prípade so sebou Web 3.0 prináša množstvo investorov, firiem, start-upov, ktorí chcú na technologickej zmene iba rýchlo zbohatnúť na úkor tých, ktorí do nich investujú svoje peniaze. Prešľapy, ako aj celkové škody spôsobené takýmito špekulantmi publikuje a ráta portál web3isgoinggreat.com. Aktuálne je to takmer 10 miliárd dolárov a toto číslo zo dňa na deň neustále stúpa.

Ako sme to už spomínali v úvode, pri pohľade z odstupu je neustály vývoj webu nepopierateľný, či už to nazveme Web 3.0 alebo nie. Podobne ako pri prechode medzi Web 1.0 a 2.0, aj v tomto prípade množstvo start-upov, firiem a technológií zanikne a množstvo investorov opäť príde o nemalé peniaze. Takáto „čistka“ je však pre technologický pokrok zdá sa nevyhnutná.