Čínska vesmírna stanica Tchien-kung (Tiangong), čo v čínštine znamená „Nebeský palác“, bola oficiálne dokončená v októbri 2022. Vtedy sa k dvom modulom Tchien-che (Tianhe) a Wen-tchien (Wentian) pripojil tretí Meng-tchien (Mengtian). Stanica aktuálne hostí na palube trojčlennú čínsku posádku. Oproti Medzinárodnej vesmírnej stanici ISS je síce čínsky orbitálny systém omnoho menším komplexom, ale zároveň ide o jedinú alternatívu umožňujúcu dlhodobý pobyt astronautov na obežnej dráhe.
Krátko po dokončení čínskej stanice sa objavili dohady o jej plánovanom rozšírení, pričom špekulácie naznačovali možnosť duplikácie súčasnej štruktúry troch modulov. Tie tvoria konfiguráciu v tvare „T“. Zdá sa však, že nakoniec to bude inak. Čína plánuje rozšíriť svoju vesmírnu stanicu Tchien-kung o multifunkčný modul, uviedol Ji Qiming, asistent riaditeľa China Manned Space Engineering Office (CMSEO).
Multifunkčný rozširujúci modul bude obsahovať šesť dokovacích portov a zmení konfiguráciu stanice v tvare T na tvar kríža. Pridané porty umožnia súčasné parkovanie väčšieho počtu kozmických lodí než dnes. Otvorili by sa tak napríklad aj možnosti pristávania komerčných kozmických lodí a turistických návštev na orbitálnej stanici.
Čína pôvodne plánovala ponechať „Nebeský palác“ trvalo obývaný najmenej desať rokov s trojčlennou posádkou, ktorá by sa striedala po šesťmesačných turnusoch. Po rozšírení stanice môže byť jej život omnoho pestrejší. Predstavitelia CMSEO odhalili, že sa pripravuje na medzinárodné návštevy stanice Tchien-kung.
„Chystáme sa začať s výberom medzinárodných astronautov, ktorých pošleme na našu vesmírnu stanicu a budeme spoločne vykonávať vedecké experimenty,“ povedal pre CCTV Chen Shanguang, zástupca hlavného dizajnéra čínskeho programu pre lety do vesmíru.
Snímka z panoramatickej kamery A Tianhe počas prvého výstupu do vesmíru Shenzhou-13 v novembri 2021.
Tento krok je súčasťou čínskych plánov použiť Tchien-kung na posilnenie medzinárodnej vesmírnej spolupráce. O vyslanie svojich astronautov na návštevu čínskej vesmírnej stanice prejavili podľa Chena záujem mnohé krajiny, konkrétne štáty však neuviedol.
Isté však je, že sa to netýka Európskej vesmírnej agentúry (ESA). Naopak, pravdepodobná je spolupráca s Ruskom, ktoré chce po odchode z ISS vybudovať vlastnú vesmírnu stanicu ROSS.
Európska vesmírna agentúra svojich astronautov na Tchien-kung nevyšle, a to aj napriek predchádzajúcej spolupráci s Čínou. Generálny riaditeľ ESA Josef Aschbacher v januári uviedol, že agentúra „nemá rozpočet ani politickú vôľu“ na účasť na čínskej vesmírnej stanici.
Čína chce v roku 2024 vypustiť na spoločnú obežnú dráhu s orbitálnou stanicou aj modul optického teleskopu Xuntian. Teleskop sa bude schopný pripojiť k Tchien-kung na opravy, údržbu, tankovanie a modernizáciu. Všetko nasvedčuje tomu, že Čína vyrástla na skutočnú kozmickú veľmoc a je momentálne dvojkou za USA.