Pozrite si
Začiatky čínskej kozmonautiky neboli zvlášť ohromujúce, no v každom prípade je Čína treťou krajinou sveta – po Sovietskom zväze a USA, ktorá dokázala vyslať do vesmíru človeka. Stalo sa tak 15.októbra 2003, keď po viac ako štyroch desaťročiach vývoja kozmických rakiet a prostriedkov, zakotvil na obežnej dráhe Zeme prvý taikonaut Jang Li-wej. Dnes je Čína kozmickou veľmocou a orbitálna stanica Nebeský palác patrí k jej najkomplexnejším projektom.
Vesmírna stanica Tchien-kung (Nebeský palác) je v poradí už treťou, zároveň však prvou viacmodulovou orbitálnou stanicou čínskej vesmírnej agentúry CNSA. Predchádzajúce stanice – Tchien-kung 1 a Tchien-kung-2 – boli totiž len malé experimentálne moduly, nevhodné na dlhodobý pobyt posádky.
Budovanie stanice Nebeský palác začalo v apríli 2021, kedy bol na obežnú dráhu vynesený základný modul Tchien-che (Nebeská harmónia). Včera (24. júla 2022) o 08.22 h SELČ odštartoval z kozmodrómu Wen-čchang na čínskom ostrove Chaj-nan druhý modul Wen-tchien (Hľadanie nebies), ktorý vyniesla na orbitu raketa Dlhý pochod 5B.
Tretí (záverečný) modul s názvom Meng-tchien (Snívanie o nebesách) by mal nasledovať v októbri.
Laboratórny modul Wen-tchien má na dĺžku 17,9 metra, 4,2 metra v priemere a hmotnosť okolo dvadsaťtri ton. Modul má samostatnú pohonnú jednotku a bude slúžiť ako záloha modulu Tchien-che z hľadiska pohonu, navigácie a orientácie. Elektrinou ho budú zásobovať dva fotovoltaické panely v kombinácii so záložnou batériou. Po sprevádzkovaní modulu, ktorý sa k stanici úspešne pripojil v pondelok v noci o 3:13 h čínskeho času, bude môcť Nebeský palác obývať až šesťčlenná posádka. V súčasnosti sú na palube stanice traja čínski kozmonauti.
Na orbite sa tak budú môcť striedať trojčlenné posádky (čo je kapacita súčasných čínskych kozmických lodí Šen-čou) a Nebeský palác bude môcť byť trvale obývaný, podobne ako ISS.
Modul Wen-tchien dokáže niesť experimenty aj na vonkajšej strane, kde budú vystavené kozmickému žiareniu, slnečnému vetru a vákuu. Súčasťou čínskej vesmírnej stanice Nebeský palác má byť aj vesmírny teleskop Sün-tchien (Prieskum nebies).
K stanici sa neskôr pripojí autonómna nákladná loď Tchien-čou 5 a v decembri pilotovaná loď s posádkou Šen-čou 15.
Ambície čínskej kozmonautiky však siahajú oveľa ďalej za obežnú dráhu Zeme. Už dnes má CNSA sondy na povrchu, aj na obežnej dráhe Mesiaca, aj Marsu. V spolupráci s Ruskom chce Čína vybudovať orbitálnu vesmírnu stanicu na obežnej dráhe Mesiaca, k čomu určite poslúžia aj skúsenosti z budovania a prevádzkovania stanice Tchien-kung.
Do konca dekády by chcela Čína pristáť aj na povrchu Mesiace s ľudskou posádkou a neskôr tam vybudovať stálu základňu.
Zdroj