Naša Zem obieha okolo Slnka slušnou rýchlosťou asi 29,8 km/s, slnečná sústava sa však rúti okolo stredu Mliečnej dráhy rýchlosťou až 200 km/s. Za hodinu tak prekoná dvojnásobok vzdialenosti zo Zeme na Mesiac. Nedávno však vedci objavili hviezdy, ktoré unikajú z galaxie rýchlosťou niekoľkých miliónov kilometrov za hodinu. Mohli by existovať aj ďalší rýchlostní rekordéri?
Tip: Páni opäť „zabíjajú“ Einsteina
Astrofyzici z Harvard University Avi Loeb a James Guillochon si myslia, že áno. Podľa ich simulovaných výpočtov by mohol „trampolínový efekt“ v blízkosti dvoch masívnych čiernych dier vymršťovať hviezdy do medzigalaktického priestoru rýchlosťou blížiacou sa desatine rýchlosti svetla, ba aj vyššou. Tieto takzvané hyperrýchle hviezdy (hypervelocity stars, HVS) by mohli dosahovať dokonca rýchlosť až 100 000 km/s, čo je tretina rýchlosti svetla, uvádza portál Cornell University Library. V takom prípade vedci označujú týchto vesmírnych cestovateľov ako polo-relativistické superrýchle hviezdy („semi-relativistic“ hypervelocity stars) SHS.
Galaxia v Androméde je jeden z našich najbližších vesmírnych susedov. Majú sa z nás stať dokonca „siamské dvojičky“. Foto: Wikipedia
Masívne čierne diery existujú v centre galaxií. Jednu takú s predpokladanou hmotnosťou viac ako 4 milióny Sĺnc máme aj v centre našej Mliečnej dráhy. V prípade zrážky galaxií sa môžu takéto masívne čierne diery dostať blízko seba a spôsobovať spomínané vymrštenie hmoty. Zrážky galaxií už astronómovia pomocou teleskopov pozorovali a podobný osud údajne čaká aj našu galaxiu. O štyri miliardy rokov sa má údajne zraziť, resp. spojiť s galaxiou v Androméde.
Prvá hviezda pohybujúca sa mimo našej galaxie rýchlejšie, než je úniková rýchlosť, bola objavená v roku 2005. Podľa analýzy Avi Loeba a James Guillochona by dve supermasívne čierne diery tesne pred okamihom splynutia dokázali katapultovať hviezdy stonásobne vyššou rýchlosťou, než majú hviezdy HVS.
Galaxia známa ako Markarian 739 je vlastne sústava dvoch zlúčených galaxií. Dve svetlé škvrny v strede sú jadrá dvoch pôvodných galaxií, z ktorých každé skrýva supermasívnu čiernu dieru. Foto: SDSS
Tieto polo-relativistické hyperrýchle hviezdy neboli zatiaľ fyzicky pozorované, ale vedci sa nazdávajú, že teleskopy nových generácií, ktoré majú byť uvedené do roku 2020 (James Webb Space Telescope má byť spustený v roku 2018) a ďalšie v nasledujúcej dekáde by takéto hviezdy mohli zaznamenať. Ich pozorovanie by mohlo pomôcť nielen pri spresnení rozpínania vesmíru, ale mohlo by potvrdiť zaujímavú hypotézu.
Pozrite si: ESO stavia obrovský teleskop, posunie hranice vesmíru
Ak by boli sústavou čiernych dier vymrštené relatívne mladé hviezdy, strávili by na vesmírnej púti prakticky celý svoj život. Medzi galaxiami by tak mohli putovať aj so svojimi planetárnymi systémami. Ak by na niektorých planétach vznikol život, mohol by takýmto spôsobom migrovať aj v medzigalaktickom meradle. Z takejto rýchlo letiacej slnečnej sústavy by sa zároveň stal pomyselný vesmírny koráb, ktorý by teoreticky umožnil cestovanie medzi galaxiami. Skôr ako kozmickú loď to síce pripomína cestovanie baróna Prášila na delovej guli, ale zároveň nás núti k zamysleniu nad zložitosťou a rozmanitosťou vesmíru.