Pozrite si
Žiadna vesmírna spoločnosť zatiaľ nemá zavedený taký excelentný systém záchrany prvých stupňov raketových nosičov ako SpaceX. Istou výnimkou je spoločnosť Rocket Lab, ktorá testuje zachytávanie boostera svojej rakety Electron na padáku pomocou vrtuľníka. Ostatní zatiaľ nechávajú prvé stupne svojmu osudu, takže po vypnutí motorov spadnú na zem (alebo do oceánu) v určenej oblasti.
Horšie je to v prípade, keď booster dosiahne nízku obežnú dráhu a potom nekontrolovane vstupuje do atmosféry, ako je to aj v prípade rakety Dlhý pochod 5B (CZ 5B), ktorá minulú nedeľu (24.7.2022) vyniesla do vesmíru laboratórny modul Wen-tchien pre čínsku orbitálnu stanicu Tchien-kung (Nebeský palác).
Predpokladá sa, že sa masívny booster tento víkend nekontrolovane zrúti späť na Zem, pričom je vysoko pravdepodobné, že časť trosiek nezhorí v atmosfére a dopadne na povrch planéty. Booster o dĺžke 53,6 metrov váži okolo 23 ton, takže ide o slušný kus kozmického odpadu. Všeobecným pravidlom je, že 20-40 percent hmotnosti veľkého objektu dosiahne zem, aj keď veľa závisí od jeho konštrukcie.
Pozrite si časozberné video pripojenia modulu Wen-tchien k orbitálnej stanici Tchien-kung:
Našťastie, pravdepodobnosť, že toto finále rakety Dlhý pochod 5B spôsobí väčšie škody, je dosť nízka, aj keď nie nulová. Zlou správou je, že zatiaľ nevieme, kam presne trosky rakety dopadnú. Vedci sú si zatiaľ istí len tým, že k opätovnému vstupu do atmosféry dôjde 31. júla.
Vzhľadom na nekontrolovaný charakter zostupu existuje nenulová pravdepodobnosť, že zachované úlomky pristanú v obývanej oblasti. Viac ako 88 percent svetovej populácie žije v oblasti potenciálneho dopadu trosiek, tvrdí v tlačovej správe Aerospace Corporation, ktorá sleduje návrat prvého stupňa.
Takýto scenár nie je novinkou. Vlani došlo k podobnému incidentu, trosky našťastie pristáli v odľahlej oblasti Indického oceánu.
Takéto problémy nemá SpaceX, ktorá prvé stupne rakiet Falcon 9, aj Falcon Heavy necháva motoricky pristáť na morských plávajúcich plošinách, alebo priamo na kozmodróme. Po renovácii sú opakovane používané. NASA necháva väčšinou boostery pristáť na padáku v oceáne, odkiaľ sú vylovené. V oboch prípadoch však ide o objekty, ktoré sa na Zem vracajú približne z Kármánovej hranice vesmíru (z výšky cca 100 km) bez toho, aby dosiahli obežnú dráhu.
Objekt, ktorý dosiahne obežnú dráhu, ako je to aj v prípade čínskeho boostera CZ 5B, je podstatne ťažšie sledovateľný. Očakáva sa, že v prípade jeho vstupu do atmosféry by mohlo asi 4 – 9 ton úlomkov spadnúť na povrch Zeme.
Našťastie, 75 percent povrchu planéty v potenciálnej oblasti návratu boosteru tvorí voda, púšť, džungľa a iné riedko obývané lokality. Analytik spoločnosti Aerospace Corporation Ted Muelhaupt pre agentúru Reuters povedal, že riziko zásahu, ktoré predstavuje dopad trosiek pre každého jednotlivca, je rádovo šesť k 10 biliónom. Zdá sa, že žiadna vesmírna kataklyzma sa neuskutoční.
Zdroj