Čím viac skúmame blízky vesmír, tým väčšia pestrosť nás prekvapuje. Aj zdanlivo mŕtve planéty ukrývajú nepoznané čaro a nadpozemskú krásu, čo v tomto prípade platí aj doslovne. Stačí sa pozrieť na zábery s vysokým rozlíšením, ktoré na Zem poslali sondy skúmajúce Mars, ale aj mesiace plynných obrov – Jupitera a Saturna.
Tip: Čo nového na Marse? Curiosity prekonáva zlé správy dobrými
Hoci vedcov z hľadiska možnej existencie aj keď len primitívnych foriem života najviac vzrušuje Mars, náš červený sused nie je jediným ostrovom s priateľským prostredím pre život. Aj keď možno z hľadiska formy pôjde o život dosť odlišný od toho pozemského, mali by sme už konečne opustiť geocentrizmus, ktorý nás od nepamäti spútava. Ukazuje sa, že Vesmír je naozaj Veľká mnohotvárnosť.
Jupiterov mesiac Európa – ľadová krásavica. Obr.: Wikipedia
Európa plná života?
Jeden zo štyroch mesiacov Jupitera, ktoré objavil Galileo Galilei, Európa, je práve takýmto miestom slnečnej sústavy, kde by sa mohol vyskytovať život. Vedci totiž predpokladajú pod mnoho kilometrov hrubým ľadovým pancierom oceán kvapalnej vody, hlboký možno viac ako 100 km. Napriek veľkej vzdialenosti od Slnka a treskúcej zime (-140 stupňov Celzia na rovníku a – 220 stupňov na póloch) sa voda v tekutom stave môže udržiavať vďaka obrovským slapovým silám Jupitera. Vrstva ľadu zároveň odtieni silnú radiáciu Jupitera, ktorý je akousi „nedonosenou hviezdou“. Vedci dokonca pripravujú projekt vesmírnej sondy, ktorá by dopadla na povrch Európy a dokázala by sa prevŕtať cez ľad až do tekutého oceánu. Technológia, akou by bolo možné uskutočniť takýto prienik a následný prenos informácií zo sondy na Zem mi síce zostáva záhadou, ale na riešenie týchto problémov sú určení iní priekopníci vesmírnej fantastiky.
Kompozitné foto štyroch najväčších mesiacov Jupitera nasnímaných sondou Galileo. Zľava: Io, Europa, Ganymedes, Callisto. Vesmíru nechýba fantázia a tvorivosť. Foto: NASA/JPL/DLR
Chemická továreň na Titane
Zaujímavý je aj najväčší Saturnov mesiac Titan. Sonda Cassini totiž na ňom objavila organickú látku propylén, informoval napríklad server GIZMODO. Áno je to ten istý propylén, z ktorého sa polymerizáciou vyrába známy polypropylén, materiál, z ktorého je vyrobených množstvo plastových predmetov v našom každodennom živote.
Konfigurácia sondy Cassini. Obr.: Cassini UVIS
Podľa Astrophysical Journal Letters ide o prvý nález propylénu mimo Zeme. Objav uskutočnila sonda Cassini pomocou infračerveného spektrometra. Aj predchádzajúce sondy, ktoré míňali Saturn, našli v atmosfére Titanu mnoho chemických látok, vrátane najjednoduchšieho uhľovodíka metánu (CH4), ale propylén neobjavili. Pritom propylén môže vznikať práve z fragmentov po rozpade metánu.
Titan má pritom vraj uhľovodíkov viac, ako všetky zásoby ropy a zemného plynu na Zemi. Metán a možno aj etán tam prší z oblohy a vytvára jazerá. Na ťažbu a dovoz týchto surovín na Zem však nemožno ani pomyslieť. Na túto tému by sa vďaka vzdialenosti od Zeme 1,2 miliardy kilometrov (a viac) sotva dokázali baviť aj „vesmírni zlatokopi“, čo podkurujú pod utópiou o ťažbe drahých kovov z asteroidov.
Farebná snímka povrchu Titanu vyslaná modulom Huygens, ktorý bol súčasťou sondy Cassini- Huygens, po jeho pristátí na povrchu mesiaca v roku 2005. Foto: NASA/JPL/ESA/University of Arizona
Pozrite si tiež: Liekom na recesiu má byť kozmický biznis
Zaujímavé je, že organické molekuly našli astronómovia aj na miestach, kde by sme to sotva očakávali – v chvostoch a jadrách komét, ba dokonca aj v medzihviezdnych hmlovinách. Ako sa tam takéto zlúčeniny dostali, zostáva zatiaľ záhadou. Myslím si, že nemôžeme všetko „zvaľovať“ na úbohé supernovy. Na druhej strane začína byť jasné, že základné kamene potrebné pre vznik života nie sú takým pozemským unikátom, ako sme sa domnievali.