Bývalá hviezda NBA stavia domy z neobyčajného betónu. Odsávajú CO2 zo vzduchu

Legenda americkej basketbalovej ligy NBA Rick Fox, ktorý hrával za kluby Boston Celtics a Los Angeles Lakers a neskôr sa stal hollywoodskym hercom, prehodil výhybku na radikálne odlišnú koľaj. Stal sa spoluzakladateľom a generálnym riaditeľom startupu Partanna zameraného na udržateľné stavebné materiály.

Aktuálne na Bahamách predstavil svoj prvý dom postavený z alternatívneho betónu, ktorý by mohol znížiť znečistenie ovzdušia zo stavby.

Nový dom na Bahamách je postavený z alternatívneho betónu, ktorý vysáva CO₂ zo vzduchu a má pomôcť v boji proti klimatickým zmenám. Cieľom je postaviť ďalších 999 podobných domov. O čo ide?

Betón, presnejšie povedané cement a jeho výroba, je vážnym zdrojom emisií oxidu uhličitého. Údaj, že výroba cementu je zodpovedná za 8% celosvetových emisií oxidu uhličitého vyzerá síce prehnaný, ale bol publikovaný v PNAS, čo je zborník Národnej akadémie vied USA.

Výroba cementu (rovnako aj vápna) spôsobuje veľké znečistenie vzduchu, pretože vápenec sa pri nej musí zohrievať na vysoké teploty v peci, čo je energeticky náročné. A následne spúšťa chemickú reakciu, ktorá z vápenca (CaCO₃) tvorí oxid vápenatý (CaO) a uvoľňuje ďalší CO₂.

Foxa inšpiroval na založenie startupu Partanna hurikán Dorian v roku 2019. Keď zasiahol Bahamy, na najhoršie zasiahnutom ostrove Abaco zničil 75 percent domov a vysídlil tisíce ľudí. Fox bol v tom čase v Los Angeles a rozmýšľal, ako by mohol pomôcť.

Krátko nato sa stretol s kalifornským architektom Samom Marshallom, ktorého dom bol poškodený pri ničivom požiari vo Woolsey v roku 2018. Marshall už podľa Foxa „chytil blesk vo fľaši“. V spolupráci s vedcami v oblasti materiálov vyvinuli spôsob výroby betónu bez použitia cementu náročného na uhlík a založili Partannu.

Úplné podrobnosti o technológii firma neodhalila, ale hlavnými zložkami nového betónu sú soľanka z odsoľovacích zariadení a troska, ktorá vzniká ako odpad pri výroby ocele. Tým, že sa Partanna zbaví cementu ako zložky betónu, môže sa vyhnúť emisiám oxidu uhličitého, vznikajúcim pri jeho výrobe.

Partanna uvádza, že jej zmes môže vytvrdnúť pri bežných teplotách okolia a zložky spojiva v zmesi absorbujú CO₂ zo vzduchu a zachytávajú ho v materiáli. V stavbe materiál naďalej nasáva a viaže CO₂. A keď bude konštrukcia zbúraná, materiál sa môže znovu použiť ako kamenivo na výrobu ďalšieho alternatívneho betónu. Nový materiál je údajne „uhlíkovo negatívny“. Stavba s rozlohou 1250 štvorcových stôp (116 m²) má zachytiť toľko CO₂ ako 5 200 dospelých stromov ročne.

Vyzerá to zaujímavo, len sa núka malá poznámka. Klasický betón takisto tvrdne pri bežných teplotách, s aditívami dokonca aj v mraze, a pri tvrdnutí, samozrejme, tiež viaže CO₂ zo vzduchu. Je to vlastne reverzný proces, pri ktorom opäť vzniká CaCO₃.

Ak teda odstrihneme marketingovú vatu, výhodou nového betónu môže byť hlavne úspora emisií pri jeho výrobe. Otázkou sú náklady, Partanna však uvádza, že samotná soľanka a troska sú odpadové materiály, čo je fakt. Aj keď pochádzajú z energeticky a emisne náročných výrob, Partanna tieto emisie nezapočítava do svojej uhlíkovej stopy a nepovažuje ich za svoj problém. Isté je, že uvedené odpady budú vznikať bez ohľadu na to, či ich niekto zužitkuje, alebo nie. No a rovnako isté je aj to, že svetová produkcia soľanky a oceliarskej trosky ťažbu a spracovanie vápenca nenahradí. Ale aj malé príspevky na zlepšenie životného prostredia sú dobrou správou.

Bahamská vláda spolupracuje s Partannou na výstavbe 1 000 domov. Prvá skupina 29 domov (okrem prototypu) by mala byť postavená v budúcom roku.