Pozrite si
Takzvaný terraforming (premenu podmienok na zemskú podobu) by chceli vedci uplatňovať na iných planétach, aby tam vytvorili podmienky vhodné pre pozemský život. Nádejným kandidátom je Mars, kde by sa to dalo dosiahnuť relatívne najjednoduchšie.
Stále je však premena marsovskej klímy a hydrosféry nad rámec našich technických možností.
Načo však lietať kamsi do vesmíru, keď môžeme geoinžinierstvom narobiť kopec škody a problémov rovno doma? Nedokážem sa vzdať sarkastického tónu, lebo geoinžinierstvo, aj terraforming evokujú asociácie s komunistickým heslom „rozkážeme vetru, dažďu“.
Ako to dopadlo s našimi schopnosťami rozkazovať klíme môžeme vidieť na vlastné oči. V čase, keď nevieme ani spoľahlivo predpovedať počasie na 14 dní dopredu, je nesmierne uletené myslieť si, že dokážeme urobiť drastické zásahy v atmosfére, alebo v hydrosfére a citlivo vyregulujeme správanie sa živlov.
Napriek tomu, že ide o bláznivý nápad, stále sa nájde dosť vedcov, ktorí sa podobnými myšlienkami celkom vážne zaoberajú. Jedným z nich je harvardský profesor David Keith, ktorý oznámil svoj plán ovplyvňovania slnečného žiarenia dopadajúceho na Zem v spolupráci so spoločnosťou World View Enterprises z Arizony.
Tá sa zaoberá vypúšťaním stratosférických balónov a už v roku 2013 prišla s nápadom voziť turistov do „vesmíru“ v pretlakovej konzole. Vzhľadom na to, že sa jednalo o štvorhodinové lety do výšky 30 km, s vesmírom mali spoločné toľko, čo výstup na horu Nebo.
V pláne je rozprašovať zo vznášajúcich sa gondol do stratosféry drobné čiastočky ľadu a testovať ich správanie. Profesor Keith sa domnieva, že týmto spôsobom by sa dala znížiť intenzita dopadajúceho slnečného žiarenia a zvrátiť trend globálneho otepľovania.
Projekt, ktorého uskutočnenie by bolo značne drahé a náročné, však nie je reálne uskutočniť skôr, ako o niekoľko rokov. Okrem geofyzikálneho rizika má však aj mnohé ďalšie úskalia.
Nemôžete zasahovať v stratosfére nad veľkými časťami povrchu planéty bez toho, aby to nevyvolalo aj medzinárodné politické konzekvencie.
Ovplyvňovanie klímy je už čosi viac, ako efekt motýlích krídel. Nerovnováha v atmosfére prejavujúca sa suchom v jednej časti sveta, môže inde spôsobovať záplavy, alebo uragány a naopak. Nakoniec výsledky, čo vytvorilo naše neriadené geoinžinierstvo vidíme už dlhšiu dobu.
Hoci sa skeptici stále domnievajú, že otepľovanie je spôsobené prirodzeným klimatickým cyklom a nezávisí na činnosti človeka, väčšina odborníkov súvislosť s našimi emisiami vidí.
Veľkou výzvou bude dosiahnuť, aby zvýšenie teploty do konca storočia nepresiahlo 2 stupne Celzia. Ak sa to nepodarí, budeme mať iný problém s migrantmi z juhu, než zažívame dnes.
Istejšou cestou na záchranu prijateľnej klímy, ako geoinžinierstvo s rozprašovaním aerosolov v stratosfére, hoci aj z ekologicky čistého ľadu, je masívne nasadzovanie elektromobilov a obmedzenie spaľovania fosílnych palív, aj biomasy. Zlepšenie je síce behom na dlhej trati, ale aspoň nevypustíme z fľaše džina, o schopnostiach ktorého nemáme ani matnú predstavu.
Zdroj