Mediálne vzrušenie okolo „piateho typu dopravy“, ako sa Hyperloop niekedy označuje, sa rozhára nepretržite. Polienko do ohňa teraz prikladá aj spoluzakladateľ Hyperloop One Brogan BamBrogan.
BamBrogan, ktorý odišiel z firmy Hyperloop One (a neskôr sa s ňou aj súdil) potom, čo mu vraj vedenie nechalo na stoličke symbolický odkaz v podobe lana so slučkou, má za sebou pestrú profesionálnu minulosť. Od roku 2003 pôsobil vo vedúcej pozícii aj v SpaceX a najnovšie je spoluzakladateľom a generálnym riaditeľom spoločnosti Arrivo.
Tá teraz oznámila, že dosiahla dohodu s ministerstvom dopravy v Colorade o rozvoji siete Hyperloop v celom metropolitnom regióne Denveru. Ako však spresňuje Brogan BamBrogan, nie je to celkom Hyperloop, ale dopravný systém inšpirovaný Hyperloopom.
Rival Hyperloopu
Dopravný systém bude mať s Hyperloopom nakoniec spoločné len málo. Vozidlá sa síce budú pohybovať na magnetickom vankúši, ale nie vo vákuovom potrubí.
Na jednej strane sa tak ušetria veľké investície (a možno aj množstvo potenciálnych problémov), na druhej strane však rýchlosť použitých vozidiel, prípadne podvozkov, prevážajúcich autá a kabíny s cestujúcimi, ale aj náklady, bude vzdialená od rýchlosti zvuku.
Vozítka Arrivo budú jazdiť rýchlosťou maximálne 200 míľ/hod, čo je asi 322 km/hod, alebo štvrtina plánovanej maximálnej rýchlosti Hyperloopu. Rýchlosť podobná rýchlosti rýchlovlakov však bude naprosto dostatočná pri relatívne krátkych trasách od 15 do 100 km.
Systém by mal zabezpečovať mestskú a prímestskú dopravu vo veľkomestách a nemá ambície pri diaľkových trasách súperiť s lietadlami. Naopak, pri diaľkovej medzimestskej, alebo medzištátnej doprave BamBrogan vníma leteckú dopravu ako najlepšiu alternatívu.
Odkedy Elon Musk zverejnil v roku 2013 myšlienku vysokorýchlostného cestovania podtlakovými, či vákuovými trubicami, zaoberá sa rozvíjaním konceptu Hyperloop niekoľko firiem a stovky vývojárov.
Snahou je dosiahnuť majstrovský mix nákladov, rýchlosti a infraštruktúrnej realizovateľnosti. Najnovšie Elon Musk prekvapil variáciou na danú tému, keď tvrdí, že trubice pre Hyperloop bude jednoduchšie nahradiť tunelmi, ako stavať na nadzemných pilieroch. Jeho Boring Company už údajne na prvých tuneloch pracuje.
Bližšie k realite
Rovnaký názor má aj BamBrogan, ktorý tvrdí, že budovanie trubíc a udržiavanie tlaku v blízkosti vákua je príliš komplikované a drahé. Daňou za pohyb pri normálnom atmosférickom tlaku však budú nižšie rýchlosti – podobné tým, aké dosahujú vlaky maglev.
Aj pri rýchlosti 200 míľ/hod by ale systém, ktorý chce budovať Arrivo, skrátil cestu do centra Denveru z 35 – 70 minút na 10 minút.
Aj keď „Hyperloop“ Arrivo nebude jazdiť v potrubí, je pravdepodobné, že trate budú oddelené od okolitého prostredia, aby sa na ne nemohli dostať narušitelia. Arrivo plánuje začať skúšobnou traťou, ktorá pôjde popri ceste E-470, vedúcej zo severu na juh východne od Denveru, okolo hlavného mestského letiska.
Zároveň Arrivo vypracuje štúdiu uskutočniteľnosti. Komerčný systém by pritom mohol fungovať o štyri až päť rokov. Na rozdiel od HTT a Virgin Hyperloop One sa Arrivo nezameriava na medzimestskú dopravu. Chce prepravovať ľudí a náklady vo veľkomestských aglomeráciách. U Boring Company je to síce v prípade tunelov podobné, ale tam existuje ambícia potiahnuť podzemné trasy aj na medzimestskú úroveň.
https://www.youtube.com/watch?v=hMT9MJ4nGJQ
Brogan BamBrogan správne poznamenáva, že Hyperloop v skutočnosti nie je novou myšlienkou. Všetko tu existovalo už predtým – trubice, vákuové čerpadlá, aj magnetická levitácia. Súčasťou mágie Elona Muska je však schopnosť spojiť tieto veci a vdýchnuť im nový život. To isté platí o elektromobile, ktorý má dobre vyše 100 rokov. Tesla však myšlienke elektromobility dala nový rozmer a ten nakoniec zrejme bude impulzom na odchod od fosílnych palív.
O niečo podobné sa teraz snaží s vlakmi maglev aj Arrivo. Hoci levitujúce vlaky nie sú žiadnou novinkou, električky, alebo hoci metro, preháňajúce sa po mestách tristokilometrovou rýchlosťou, by predsalen revolúciou boli. Aj keď len v mestskej doprave.