Boom Supersonic: Supersonické cestovanie je o krok bližšie, no stále ďaleko

Pred dvadsiatimi rokmi (10. apríla 2003) skončila éra supersonických dopravných lietadiel Concorde. Odvtedy sme aj pri transoceánskych a transkontinentálnych letoch odkázaní na bežné podzvukové stroje a v lietadle sme uväznení dlhé hodiny.

Viaceré firmy však pracujú na vývoji supersonických dopravných lietadiel, takže tento stav sa, dúfajme, časom zmení. Medzi popredné spoločnosti, ktoré chcú tento cieľ dosiahnuť, je Boom Supersonic. Firma 22. marca 2024 uskutočnila prvý let svojho prototypu prúdového lietadla XB-1. Ide však o technologický demonštrátor zhruba v tretinovej veľkosti plánovaného stroja Overture , vybavený troma prúdovými motormi GE J85-15, ktoré sa používajú už niekoľko desaťročí.

Stroj XB-1 štartoval z Mojave Air & Space Port v Kalifornii a počas 12 minútového letu dosiahol výšku 2,2 km a maximálnu rýchlosť 439 km/h, čo je len o niečo viac, ako 1/3 rýchlosti zvuku (Mach 1). V tlačovej správe Boom Supersonic uviedol, že prvý testovací let lietadla XB-1 splnil všetky svoje ciele.

XB-1 je demonštrátor určený na testovanie materiálov a aerodynamiky budúceho komerčného nadzvukového lietadla Overture. To má prepraviť 64 až 80 pasažierov približne dvojnásobnou rýchlosťou oproti bežným komerčným prúdovým lietadlám, ktoré sú dnes v prevádzke. Boom tvrdí, že už dostal 130 predobjednávok od American Airlines, United Airlines a Japan Airlines na lietadlo Overture, ktoré plánuje dodávať koncom tohto desaťročia.

Či to do roku 2030 stihne, je otázne, pretože aj aktuálny prvý testovací let demonštrátora meškal niekoľko rokov. Boom Supersonic bol založený v roku 2014 a prototyp XB-1 predstavil v októbri 2020. Vtedy spoločnosť uviedla, že plánuje spustiť letové testy v treťom štvrťroku 2021. Dôvody dvaapolročného sklzu nepoznáme.

Boom plánuje lietať  s XB-1, aby sa naučila lekcie nadzvukového letu s lacnejším strojom a začlenila tieto zistenia do konečného dizajnu Overture. Nie všetky technológie sa dajú testovať na zemi a v aerodynamických tuneloch, takže letové testy sú nevyhnutné. Po piatkovom lete spoločnosť uviedla, že vývojový tím lietadla bude pokračovať v rozširovaní letového rozsahu, aby potvrdil jeho výkon a ovládateľnosť pri rýchlosti Mach 1 a vyššej.

Boom XB-1

Overture, nadzvukové komerčné lietadlo Boom v plnej veľkosti, bude používať štyri motory s názvom Symphony vlastnej konštrukcie. Tie sú však stále vo vývoji. Riaditeľ a zakladateľ Boom Blake Scholl povedal, že každý motor Symphony poskytne približne trojnásobok kombinovaného výkonu troch motorov J85 použitých v XB-1.

Boom na vývoji lietadla spolupracuje s firmami Florida Turbine Technologies a GE Additive, prišla však o dôležité partnerstvo s Rolls-Royce. Britský výrobca prúdových motorov v roku 2022 ukončil spoluprácu s Boom Supersonic a nechal startup vyvíjať vlastné motory.

Motor Symphony

Nad realizáciou a časovým harmonogramom projektu supersonického dopravného lietadla však visí nemálo otáznikov. Jednou z výziev je financovanie. Boom síce už získal od investorov okolo 700 miliónov dolárov, ale kompletný vývoj lietadla Overture by mohol stáť až 8 miliárd USD.

Ďalším otáznikom je regulácia. Sonický tresk pri prekonávaní zvukovej bariéry je dôvodom, prečo je zakázané lietať nadzvukovou rýchlosťou nad obývanými oblasťami. Aj keby však boli nadzvukové lety rýchlosťou 1,7 Mach povolené iba nad oceánom, skrátilo by sa trvanie letov z New Yorku do Londýna alebo zo Seattlu do Tokia zhruba na polovicu.

Nie nepodstatným faktorom nadzvukových letov je ekonomická udržateľnosť, nehovoriac o ekológii. S tým mal problémy už Concorde. Lietanie dvojnásobnou rýchlosťou ako súčasné prúdové lietadlá nevyhnutne zvýši spotrebu paliva. Efektivitu ďalej degraduje prepravná kapacita. Kým Overture má plánovanú kapacitu len 64 až 80 cestujúcich, taký  Airbus A380 môže prepraviť až 853 pasažierov.

Udržateľné letecké palivo (sustainable aviation fuels, SAF) by mohlo zabrániť tomu, aby sa nadzvukové cestovanie stalo ešte väčšou záťažou pre životné prostredie ako súčasný letecký priemysel. Prípadná dostupnosť, distribúcia a cena SAF je však problémom tejto koncepcie. A ak by malo byť toto „udržateľné“ palivo atraktívne hlavne kvôli dotáciám, bol by to veľmi zlý nápad. Isté je, že elektrické lietadlá na nadzvukové rýchlosti zďaleka nemajú, takže supersonická doprava budúcnosti nebude k životnému prostrediu veľmi priateľská.