Autonómne autá môžu zmazať úspory emisií z elektromobility

Štúdia výskumníkov z Massachusettského technologického inštitútu (MIT) naznačuje, že budúcnosť spojená so samojazdiacimi autami je možno menej ružová, ako sa nazdávame. Ich vplyv na životné prostredie skrz súvisiace emisie uhlíka je údajne potenciálne horší, než sme si mysleli.

Autonómne autá sú často propagované ako budúcnosť osobnej cestnej dopravy – aj v súvislosti so zdieľaním áut. Ale ich uhlíková stopa bude zrejme omnoho výraznejšia, ako u vozidiel s menej sofistikovanými asistenčnými systémami.

Energia potrebná na napájanie výkonných počítačov pre globálnu flotilu autonómnych vozidiel môže vyprodukovať rovnaké množstvo emisií skleníkových plynov ako všetky existujúce dátové centrá na svete. A nie je to málo. Dátové centrá so servermi používanými na spustenie aplikácií majú veľkú uhlíkovú stopu. V súčasnosti vypúšťajú približne 0,3 % globálnych emisií skleníkových plynov, čo  je približne toľko ako ročné emisie CO₂ Argentíny.

Vedci z MIT vytvorili štatistický model na analýzu možných emisií uhlíka autonómnych áut a zistili, že miliarda takýchto áut by spotrebovala množstvo energie, ktoré by vytvorilo podobné emisie ako všetky dátové centrá. Model uvažoval s predpokladmi, že každé autonómne auto bude jazdiť jednu hodinu denne a jeho palubný počítač bude mať príkon 840 wattov.

To sa možno zdá byť prehnané, ale treba si uvedomiť, že palubný počítač autonómneho auta je iná liga, než riadiace jednotky v dnešných autách. Spracovať signály a informácie z množstva kamier a senzorov pomocou neurónových sietí v reálnom čase, a nepretržitá on-line konektivita nesie so sebou spotrebu energie. Soumya Sudhakar, prvý autor štúdie MIT, je presvedčený, že ani súčasný trend zvyšovania výkonnosti mikroprocesorov a ďalších čipov nebude dosť rýchly, aby stačil na obmedzenie emisií autonómnych áut.

Nepríjemné je, že rastúce emisie z týchto technológií do veľkej miery zmažú úspory emisií, ktoré prinesú elektromobily. Výskumný tím však pripustil, že existuje veľa neistých premenných, pretože autonómne vozidlá sú v podstate v plienkach.

Tím MIT vo svojom scenári predpokladá, že autonómne riadenie spôsobí predĺženie času, ktorý ľudia strávia v autách. Dôvodom je odbremenenie ľudí od riadenia a tí sa budú môcť venovať iným aktivitám.

Alternatívny výskum však naznačuje, že časy jazdy by sa mohli naopak skrátiť, pretože algoritmy by mohli rýchlejšie priviesť autonómne autá do cieľa. Zatiaľ je priskoro na to, aby sme si boli istí, ako sa zmení správanie cestujúcich. Autonómna jazda však určite prináša poriadnu záťaž pre výpočtové systémy na palube, aj v riadiacich centrách.

Ako príklad bolo uvedené autonómne vozidlo, ktoré má 10 hlbokých neurónových sietí. Tieto spracovávajú video z 10 kamier a vyhodnotia 21,6 milióna logických záverov za deň. Pri globálnej flotile miliardy autonómnych áut by to predstavovalo 21,6.10¹⁵ alebo 21,6 triliónov záverov denne. Pre porovnanie, globálne dátové centrá Facebooku robia každý deň niekoľko biliónov záverov, čo je o tri až štyri rády menej, ako možno vygeneruje veľká autonómna flotila na celom svete.

Realita však bude zrejme ešte tvrdšia, pretože model, ktorý použili výskumníci z MIT, nezohľadnil energiu, ktorú spotrebujú kamery a senzory vozidla, ani emisie súvisiace s výrobou.

Na druhej strane, množstvo senzorov, prípadne aj kamery využívajú vo svojich asistenčných systémoch aj súčasné autá. Rozširovanie autonómnych áut pravdepodobne nebude pokračovať príliš rýchlym tempom a je dosť možné, že efektivita výpočtového hardvéru bude rásť rýchlejšie, než počty autonómnych vozidiel na cestách. Ich environmentálne dopady tak možno budú menej dramatické, než odhaduje štúdia MIT.