Po viac ako polstoročí čakania sa ľudstvo ocitlo na prahu historického momentu, ktorý mal nastať práve v týchto dňoch. Nedočkali sme sa.
Namiesto toho sme sa ale dočkali správy, ktorá rovnako zmení históriu. Rovnako, ako ju zmenil pred viac ako polstoročím legendárny švédsky fotoaparát Hasselblad 500EL.
Bol to práve tento stroj, ktorým Neil Armstrong zachytil prvé kroky človeka na mesačnom povrchu a ktorým o pár rokov neskôr, presne pred 54 rokmi, dokumentoval poslednú mesačnú misiu Apollo 17 aj legendárny astronaut so slovenskými koreňmi Eugene Cernan. Odvtedy na Mesiaci nikto nebol. A hoci sa štartovacia rampa na floridskom Myse Canaveral vo februári 2026 podľa plánu nerozžiarila, iná technologická revolúcia vo vesmíre práve dostala zelenú.
Pôvodné plány NASA počítali s tým, že práve začiatkom tohto mesiaca sa k Mesiacu po dlhých 54 rokoch opäť vydá loď s ľudskou posádkou v rámci misie Artemis II (tá zatiaľ iba Mesiac obletí). Hoci sa fanúšikovia vesmíru tešili na veľkolepý návrat k nášmu najbližšiemu susedovi, technické komplikácie rozhodli inak. Štartovacie februárové okno zostalo nevyužité a celá misia sa nateraz presúva na marec 2026.
Oficiálne dôvody tohto posunu súvisia s predštartovými skúškami, konkrétne s takzvaným mokrým nácvikom. Počas tohto testu inžinieri narazili na kritický problém, a to únik kvapalného vodíka v mieste napojenia palivového systému na hlavný stupeň rakety SLS. Tento únik spôsobil automatické zastavenie odpočítavania len päť minút a pätnásť sekúnd pred simulovaným štartom.
Okrem netesnosti palivového systému sa objavili aj ďalšie drobné komplikácie, ako napríklad výpadky v komunikačných kanáloch medzi pozemnými tímami či nutnosť dodatočného nastavenia ventilu v poklope modulu Orion. A keďže pre NASA, ktorej najvyššou prioritou zostáva bezpečnosť posádky, štart sa odkladá, aby inžinieri mohli preveriť všetky nazbierané dáta a odstrániť zistené nedostatky.
Revolúcia vo vreckách astronautov
Zatiaľ čo sa riešia technické detaily rakety, svet obletela fascinujúca správa o výbave samotných astronautov. Jared Isaacman, šéf agentúry NASA, oznámil, že astronauti misie Artemis II budú vybavení najnovšími smartfónmi. Isaacman ale nešpecifikoval či pôjde o smartfóny od Apple alebo Google. Iné značky veľmi neprichádzajú do úvahy, keďže iba tieto dve sú americké značky.
Tento krok však predstavuje radikálnu zmenu v doterajšej filozofii agentúry. Doteraz sa totiž na paluby vesmírnych lodí dostávala len extrémne preverená a často poriadne zastaraná technológia.
Rozhodnutie povoliť najnovšie smartfóny ale nie je len o marketingu. Isaacman chce týmto krokom vraj prelomiť byrokratické bariéry, ktoré často brzdia implementáciu moderného hardvéru. Astronauti vďaka nim získajú intuitívny nástroj na zachytávanie výnimočných momentov zo života na palube, ktoré budú môcť zdieľať so svojimi rodinami a celým svetom v nevídanom rozlíšení a kvalite.
Kto sú dobrodruhovia s mobilmi?
Štvorčlenná posádka, ktorú tvoria Američania Reid Wiseman, Victor Glover, Christina Koch a Kanaďan Jeremy Hansen, sa tak stane nielen priekopníkmi v hlbokom vesmíre, ale aj prvými „influencermi“, ktorí prinesú zábery z odvrátenej strany Mesiaca zachytené bežne dostupným smartfónom. Zábery totiž vzniknú aj počas preletu za Mesiacom. Ich cesta ich zavedie do výšky 7 500 kilometrov nad povrch Mesiaca, čo je vzdialenosť, z ktorej ho uvidia v celej jeho majestátnosti.
Hoci sa teda pôvodný termín štartu posunul, misia Artemis II zostáva kľúčovým krokom k vybudovaniu trvalej základne na Mesiaci a budúcim cestám na Mars. A vďaka odvážnemu rozhodnutiu NASA sa môžeme tešiť, že tieto historické chvíle uvidíme aj cez objektívy najmodernejších mobilov.
