Let na Mesiac trval kozmickým lodiam Apollo 4 dni, čo je síce v stiesnenej kabíne viac, než dosť, ale dá sa to vydržať. Inak tomu ale bude pri letoch na Mars, pokiaľ budeme používať chemické reaktívne motory, s ktorými len o málo prekročíme 2. kozmickú rýchlosť pre únik zo Zeme (11,2 km/s).
Podľa konštelácie (vzdialenosť Marsu a Zeme sa výrazne mení) by mal let trvať minimálne 6-9 mesiacov. A aj keď medziplanetárna kozmická loď bude mať o niečo viac vnútorného priestoru, ako lode Apollo, vydržať aj polročný let bude skutočne silnou skúškou nervov a psychiky.
Faktom je, že naše organizmy nie sú stavané na dlhodobý pobyt vo vesmíre. Samozrejme, nemám na mysli voľný priestor. Ale v kozmickej lodi budú kozmonauti vystavení nielen dlhodobému vplyvu beztiaže, ale aj vplyvu kozmickej radiácie, ktorá na ISS nie je zďaleka taká nebezpečná. Nízke obežné dráhy sú ešte stále zaštítené zemským magnetickým poľom. Dôležitým faktom je aj blízkosť Zeme, vedomie, že ak čosi zlyhá, pomoc je nablízku. Vo vzdialenosti desiatok miliónov kilometrov je všetko inak, do hry vstupuje dokonca niekoľkominútová latencia pri prenose komunikácie. Toto všetko a syndróm ponorkovej nemoci navyše predstavuje obrovskú záťaž pre budúcich cestovateľov k Marsu, alebo k asteroidom.
POZRITE SI: Mars One dostala studenú sprchu z MIT
Autori sci-fi tento problém vyriešili jednoducho, hibernáciou. V umelom spánku kozmonauti nepotrebujú jesť, piť, svietiť, ani príliš kúriť a nemajú problémy s psychikou a konfliktami medzi posádkou. Nápad je síce príťažlivý, ale okrem jogínov zatiaľ nikto nevie dlhodobo utlmiť bezpečným spôsobom životné funkcie.
NASA sa však myšlienkou hibernácie seriózne zaoberá a podporuje jej výskum aj v externých subjektoch. Jedným z nich je americká spoločnosť SpaceWorks, ktorá od roku 2013 pracuje na výskume „stavu podobného zimnému spánku“, využiteľnom pre vesmírne cestovanie. Pre svoj projekt “Torpor Inducing Transfer Habitat For Human Stasis To Mars” získala SpaceWorks jeden z 12 grantov NASA v rámci programu podpory inovatívnych pokročilých koncepcií (NIAC).
SpaceWorks verí, že bude možné použiť princíp nazývaný terapeutická hypotermia. Tá sa používa napríklad pri liečbe zástavy srdca a detí narodených s niektorými vrodenými vadami. Telesná teplota sa pri nej pomocou ľadových zábalov a chladiacich katétrov zníži až o 10 stupňov Celsia. Spomaľujú sa pritom telesné funkcie a metabolizmus.
POZRITE SI: NASA dala zelenú rakete, s ktorou pocestujeme k Marsu
V lekárskej praxi sa pacienti v terapeutickej hypotermii nachádzajú rádovo minúty, alebo hodiny, no SpaceWorks ju chce nasadiť rádovo na niekoľko dní. Vedci pritom odhadujú, že človek sa po takejto procedúre nezobudí odýchnutý, ale bude potrebovať nejaký čas na zotavenie. Ale prezident SpaceWorks John Bradford tvrdí, že nepôjde o nepríjemnú skúsenosť. Bude to podobné, ako prebudenie z anestézie po operácii.
Testovanie a ciele rôznych stupňov hibernácie. Zdroj: SpaceWorks
Cesta k použiteľnej technológii hibernácie však nebude jednoduchá. SpaceWorks má za sebou zatiaľ len prvú fázu výskumu a NASA 2. fázu odmietla financovať z fondu NIAC. Bradford povedal, že sa firma obráti aj na súkromné spoločnosti ako SpaceX, ktoré sa tiež venujú myšlienke letov k Marsu.
Nuž, snáď sa to nakoniec podarí zdarne vyriešiť a dlhé lety posádka z veľkej časti strávi v blahej nevedomosti. Aspoň dovtedy, kým nezvládneme vyspelejšie technológie pohonov pre kozmické plavidlá.
Zdroj: GIZMODO, SpaceWorks