Pozrite si
Proti trollom a cieleným dezinformátorom bude možno už čoskoro bojovať umelá inteligencia. Vedci z prestížneho inštitútu MIT ponúkajú zaujímavé riešenie.
Lietadlá vypúšťajú chemtrails a USA natočili pristátie na Mesiaci vo filmovom štúdiu a ešte im to natočil aj samotný Stanley Kubrick. To je len zlomok z najslávnejších dezinformácií, ktoré sa už roky šíria internetom. Problém šírenia dezinformácií si uvedomujú aj vedci z Massachusettského technologického inštitútu MIT, ktorým sa podarilo vytvoriť unikátny nástroj na boj s dezinformáciami a propagandou.
Program RIO (Reconnaissance of Influence Operations) dokáže automaticky identifikovať a analyzovať účty na sociálnych sieťach, ktoré šíria dezinformácie či propagandu.
Počas testu programu v období francúzskych volieb v roku 2017 sa podarilo analyzovať 28 miliónov príspevkov na Twitteri od 1 milióna účtov. Pomocou nástroja RIO sa podarilo identifikovať dezinformačné účty s presnosťou 96 %.
Nástroj navyše dokáže analyzovať interakcie s médiami či použitie jazyku dezinformácie. Tak sa dá jednoduchšie nájsť jej pôvodný šíriteľ. Okrem automatizovaných botov, dokáže RIO nájsť aj skutočných používateľov dezinformačných účtov.
Problémom dezinformácií nie je iba ich identifikácia či vyvracanie, ale práca s hlavnými naratívami dezinformačných kampaní a časová náročnosť. Napísať na internet konšpiračnú teóriu či zdieľať dezinformáciu je záležitosť niekoľkých sekúnd až minút. Vyvrátenie každej jednej takejto dezinformácie však môže zabrať hodiny.
Ako informuje portál Infosecurity, ktorý na problematiku umelej inteligencie v dezinformáciách poukázal, takmer každá technológia môže byť zneužitá aj na zlé úmysly. Kým v súčasnosti produkujú falošné správy reálni ľudia, v budúcnosti by ich mohla veľmi jednoducho nahradiť umelá inteligencia.
Problémom sú tiež samotné sociálne siete, ktoré v boji s dezinformáciami robia veľmi málo. Ich nečinnosť či pomalé reakcie spôsobujú, že používatelia náchylnejší na dezinformácie sú na základe algoritmov sociálnej siete doslova bombardovaní článkami dezinformačných médií. Taktiež robia minimum v prevencii ich šírenia v podobe zdieľania.
Táto práca tak ostáva rôznym inštitúciam či neziskovým organizáciám. Na Slovensku sa napríklad darí bojovať s dezinformáciami Facebook stránke Polícia Slovenskej republiky Hoaxy a podvody, ktorú sleduje viac ako 100 000 používateľov sociálnej siete.
Zdroj