Staré frázy o tom, ako by sme mali byť na internete plne anonymní, nezdieľať s nikým naše osobné údaje a informácie a nikomu nedôverovať, leteli začiatkom éry sociálnych sietí z okna.
Z roka na rok zrazu každý s radosťou vypĺňal svoje verejne dostupné osobné profily aj s tým, kde bývajú, kde študovali, kde pracujú, či sú vo vzťahu, komu fandia, čo sledujú a čo práve v tejto chvíli robia. Nehovoriac o tom, ak o vás niektoré tieto dáta niekto publikoval bez vášho vedomia.
Sociálne siete urobili zo zdieľania nášho súkromia zábavu, najmä dnes už neexistujúci MySpace alebo pomaly dožívajúci Facebook. Novšie sociálne siete, ktoré sú dnes (najmä medzi mladšími) populárnejšie, už na podobnom princípe úplne postavené nie sú, no zabúdať netreba ani na to, čo všetko už o vás online možno nájsť aj z minulosti.
Ak ste si niekedy zadali vaše meno do vyhľadávania a prekvapilo vás, čo všetko ste o sebe dokázali nájsť, možno je čas využiť tzv. právo na zabudnutie. Jedná sa o právo garantované Európskou úniou už od mája 2014 na základe rozhodnutia Európskeho súdneho dvora. „Súd rozhodol, že na základe európskeho zákona o ochrane údajov majú jednotlivci právo žiadať vyhľadávače ako Google o odstránenie určitých výsledkov zobrazovaných po zadaní dopytu týkajúceho sa mena nejakej osoby.„, uvádza vo svojom článku Google.
Požiadať o odstránenie výsledkov z vyhľadávania Google ohľadom vašej osoby, môžete prostredníctvom tohto formulára. Treba však brať do úvahy, že Google musí vašu žiadosť zvážiť a napokon môže rozhodnúť, že niektoré výsledky vyhľadávania o vás, môžu byť pre verejnosť dôležité a tak sa aj napriek vášmu právu môže rozhodnúť nezmazať ich.
Ak ich naopak aj zmaže, bude sa to týkať iba výsledkov vyhľadávania na Googli, nezmaže sa tým samotný obsah, na ktorý Google odkazuje. Vyhľadať ho prostredníctvom iných vyhľadávačov bude možné aj naďalej a o zmazanie výsledkov týchto odkazov tak bude potrebné požiadať aj u nich.
Po zadaní vášho mena do vyhľadávača, môžete prísť na to, že väčšina výsledkov môže pochádzať z vašich profilov na rôznych sociálnych sieťach. Negooglite si ale iba vaše osobné meno, ale aj všetky prezývky a nicky, ktoré ste za posledné dekády online používali. Možno si myslíte, že pod nimi ste pôsobili online úplne anonymne. Stačí však jeden únik databázy a váš anonymný nick zrazu môže byť verejne prepojený s vašou e-mailovou adresou, menom či dokonca aj citlivejšími osobnými údajmi.
Skontrolovať, či sa vaše osobné údaje neobjavili v niektorej z uniknutých databáz, môžete napríklad aj prostredníctvom stránky haveibeenpwned.com.
Zlým nápadom nie je ani prejsť si vami stále využívané profily (napr. na Facebooku) a prečistiť si staré príspevky a fotografie, ktoré si môžete najprv stiahnuť a potom zo siete zmazať, prípadne zmeniť ich viditeľnosť tak, aby zostali online iba súkromne. Požiadať o hromadné stiahnutie kópií vašich dát možno každú sieť, vrátane Facebooku, Instagramu či TikToku. Alternatívnou možnosťou, hoci uznávame, že trochu extrémnou, je úplné zmazanie takýchto profilov a založenie úplne nového, čistého profilu bez starého obsahu.
Dôvodov, prečo má zmysel po sebe „pozametať“ digitálnu stopu, je hneď viacero. Tým prvým je stúpajúce riziko využitia sociálneho inžinierstva na cielené útoky, pri ktorých sú zneužívané vaše súkromné informácie na získanie prístupu k vašim dátam či financiám alebo aj na to, aby si útočníci získali vašu dôveru a tak, aby ste im v domnení, že komunikujete s dôvernou osobou, tieto veci odovzdali dobrovoľne vy sami.
Pri týchto útokoch je už dnes čoraz častejšie využívaná umelá inteligencia, ktorá pomáha útočníkom nadobudnúť podobu či aspoň hlas vašich blízkych, kolegov či nadriadených. Ak nebudú mať z čoho online čerpať, takéto útoky sa im budú robiť ťažšie. Napokon, technologické spoločnosti využívajú vaše osobné dáta aj na trénovanie nových modelov AI a stojí za zváženie, či im to vlastne chcete dovoliť.