"Chemtrails" z lietadiel sú nakoniec nebezpečné, AI nám s nimi ale pomohla

Biele čiary, ktoré niekedy vidíte za lietadlami, sú kondenzačné stopy vodnej pary a spalín z motorov lietadiel. V angličtine sa nazývajú contrails a majú prekvapivo veľký vplyv na našu klímu.

A to aj bez konšpiračných teórií o „chemtrails“, ktoré tvrdia, že sú cielene dopované chemikáliami, aby ovplyvňovali naše zdravie, alebo počasie.

 V správe IPCC z roku 2022 sa uvádza, že oblaky vytvorené kondenzačnými pruhmi predstavujú približne 35 % vplyvu letectva na globálne otepľovanie, čo je viac ako polovica globálnych dopadov z leteckého paliva.

Google Research sa spojil s American Airlines a spoločnosťou Breakthrough Energy, aby sa to pokúsili zmeniť. Zhromaždili množstvo satelitných snímok, údajov o počasí a dráhach letov  a pomocou umelej inteligencie vyvinuli mapy predpovedí kondenzačných stôp. Tie majú pomôcť otestovať, či si piloti môžu vybrať trasy, ktoré by obmedzili vznik kondenzačných stôp.

 Kondenzačné stopy nad USA zistené pomocou satelitných snímok GOES-16 a AI.

Nočné kondenzačné pruhy od lietadiel sú často viac zahrievajúce ako tie denné, pretože zachytávajú teplo vyžarované zo zeme. Kondenzačné stopy sa tvoria, keď lietadlá prelietajú vrstvami vlhkosti a môžu pretrvávať v podobe cirrusových oblakov niekoľko minút alebo hodín v závislosti od atmosférických podmienok.

Tieto cirrusové oblaky (nazývané aj riasy) môžu počas dňa odrážať slnečné svetlo späť do vesmíru. Ale zároveň zachytávajú aj veľké množstvo tepla, ktoré by inak opustilo zemskú atmosféru. To vytvára čistý skleníkový efekt. Ak by bolo možné počas letov vyhýbať sa oblastiam, kde sa vytvárajú kondenzačné pruhy, teoreticky by to prispelo k zníženiu otepľovania. Lenže ako zmapovať letové trasy, ktoré vytvoria kondenzačné stopy, a ktoré nie?

Skupina pilotov v American Airlines odlietala počas šiestich mesiacov 70 testovacích letov, pričom používali predpovede Google založené na umelej inteligencii, prepojené s otvorenými modelmi kondenzačných stôp spoločnosti Breakthrough Energy. Snažili sa pritom vyhnúť nadmorským výškam, kde sa pravdepodobne vytvárajú kondenzačné stopy.

Po týchto skúšobných letoch ukázali analýzy satelitných snímok, že piloti boli schopní znížiť kondenzačné stopy o 54 %. Ukázalo sa tak, že komerčné lety sa môžu do značnej miery vyhnúť tvorbe kondenzačných pruhov, a tým znížiť ich vplyv na klímu.

Nebolo to však zadarmo. Testy s American Airlines ukázali, že lety, ktoré sa snažili vyhnúť vytváraniu contrails, spálili o 2 % viac paliva. Nedávne štúdie ukazujú, že stačí upraviť len malé percento letov, aby sa predišlo väčšine otepľovania z kondenzačných pásov. Celkové zvýšenie spotreby paliva v rámci aerolínií by preto mohlo byť len o 0,3 %.

Inak povedané za náklady približne 5 – 25 USD/tonu CO₂e (ekvivalentu oxidu uhličitého) by sa na základe existujúcich predpovedí dalo vyhnúť kondenzačným stopám vo veľkej miere. Navyše, očakáva sa ďalšie zlepšenie efektivity.

Autori experimentu sú presvedčení, že vyhýbanie sa kondenzačným pruhom má potenciál byť nákladovo efektívnym a škálovateľným riešením na zníženie vplyvu lietania na klímu. Chcú pokračovať vo výskume a vývoji tohto informačného systému s cieľom automatizovať vyhýbanie sa exponovaným zónam, zamerať sa na kondenzačné stopy s najväčším dopadom a zlepšiť satelitné overovanie.

Bude zaujímavé sledovať, ako sa takto „nalinkované“ trasy bude dariť koordinovať leteckým dispečerom, alebo či meniace sa podmienky v atmosfére nemôžu spôsobiť nakoniec chaos v leteckej doprave. Inou cestou na znižovanie, alebo odstránenie contrails je elektrifikácia leteckej dopravy, ale to je beh na dlhé trate.