Google predstavil novú funkciu v Earth. O pár hodín ju musel vypnúť

Generatívna umelá inteligencia si nachádza cestu do čoraz väčšieho množstva služieb. Google ju najnovšie otestoval aj v aplikácii Google Earth.

Tam predstavil experimentálnu funkciu využívajúcu AI model Nano Banana. Vďaka nej môžete vytvárať úplne nové obrázky vychádzajúce z reálnych miest zobrazených na virtuálnom glóbuse.

Pozor, nejde o úpravu satelitných snímok, ale o kreatívny nástroj, ktorý dokáže zmeniť pohľad na ľubovoľnú lokalitu podľa textových pokynov používateľa. Google Earth kombinuje satelitné zábery, letecké snímky a trojrozmerné modely miest, vďaka čomu umožňuje virtuálne preskúmať prakticky akékoľvek miesto na Zemi.

Nová AI funkcia nepridáva presnejšie mapové podklady ani neopravuje satelitné fotografie. Namiesto toho vytvára nové vizualizácie vychádzajúce z aktuálneho pohľadu v Google Earth, pričom výsledný obrázok existuje oddelene od reálnych geografických dát.

Základom novinky je AI model Nano Banana, ktorý Google vyvinul na generovanie a úpravu obrázkov. V Google Earth slúži na vytváranie ilustračných vizualizácií podľa textových pokynov používateľa. Možno tak napríklad zobraziť historickú lokalitu a vytvoriť predstavu o tom, ako mohla vyzerať pred stovkami rokov, navrhnúť budúcu podobu mestskej štvrte, architektonický koncept alebo pripraviť vizualizácie na vzdelávacie účely.

Google ako príklady uvádza rekonštrukciu antických miest, návrhy novej zástavby či tvorbu infografík a prezentácií. Výsledkom však nie je zmena samotnej mapy ani satelitných snímok, ale nový obrázok vytvorený umelou inteligenciou.

Google uvádza ako príklady rekonštrukciu antických miest, návrhy nových budov či tvorbu infografík a prezentácií. Výsledkom však nie je úprava samotnej mapy ani satelitných snímok. AI vytvorí nový obrázok, ktorý je od reálnych dát oddelený a slúži výlučne ako kreatívna vizualizácia.

Práve mimoriadna presvedčivosť týchto obrázkov sa však veľmi rýchlo ukázala ako problém. Krátko po sprístupnení funkcie začali používatelia na sociálnych sieťach zdieľať falošné satelitné zábery zobrazujúce udalosti, ktoré sa nikdy nestali. Objavili sa napríklad vymyslené vojnové škody, neexistujúce utečenecké tábory či fiktívne priemyselné objekty. Keďže výsledky pôsobili mimoriadne realisticky, na prvý pohľad bolo veľmi ťažké odlíšiť ich od skutočných satelitných záberov. V skutočnosti však išlo o úplne nové obrázky vytvorené umelou inteligenciou, nie o upravené satelitné fotografie.

Google preto funkciu krátko po jej predstavení dočasne vypol. Spoločnosť uviedla, že potrebuje dopracovať bezpečnostné mechanizmy, ktoré zabránia vytváraniu zavádzajúceho obsahu a znížia riziko zneužitia tejto technológie na šírenie dezinformácií. Kedy sa AI funkcia do Google Earth vráti a v akej podobe, zatiaľ nie je známe.

Celá situácia zároveň ukazuje, ako rýchlo sa generatívna umelá inteligencia približuje kvalite, pri ktorej už bežný používateľ len ťažko rozpozná rozdiel medzi realitou a vytvoreným obrázkom. Hoci podobné nástroje môžu výrazne pomôcť architektom, urbanistom, učiteľom či tvorcom obsahu, prinášajú aj nové riziká spojené s dezinformáciami a manipuláciou.

Prípad Nano Banana zároveň ukazuje, že vývoj generatívnej AI napreduje rýchlejšie než pravidlá, ktoré by mali zabrániť jej zneužívaniu. Práve hľadanie rovnováhy medzi kreativitou, užitočnosťou a dôveryhodnosťou bude jednou z najväčších technologických výziev najbližších rokov.