Nový Airbus A350-1000ULR absolvoval let, ktorý trval dlhšie ako celý deň. Bez medzipristátia lietadlo prešlo 12 460 námorných míľ, teda okolo 23 076 km!
Testovacie lietadlo odštartovalo 27. júla 2026 z austrálskeho Melbourne a po 24 hodinách a 25 minútach pristálo vo francúzskom Toulouse. V domove Airbusu.
Trasa viedla z Austrálie ponad Tichý oceán, Severnú Ameriku a Atlantický oceán až do Európy. Airbus tak počas jedného letu preletel ponad tri kontinenty a dva oceány. Nešlo však o bežný komerčný spoj s cestujúcimi, ale o skúšku lietadla, ktoré má od roku 2027 obsluhovať najdlhšie pravidelné letecké linky sveta.
Airbus A350-1000ULR vznikol pre austrálsku spoločnosť Qantas a jej Project Sunrise. Qantas chce pomocou neho bez medzipristátia spojiť Sydney s Londýnom a New Yorkom. Aerolinka si už objednala 12 lietadiel a pri najdlhších trasách počíta s časom letu až 21 hodín a 40 minút.
Rekord prišiel počas návratu do Francúzska
Lietadlo najskôr odletelo 23. júla z Toulouse do Melbourne. Prvý ultra diaľkový úsek trval 19 hodín a 13 minút. Po technickej prestávke a príprave nasledoval návrat, ktorý Airbus predĺžil tak, aby preveril lietadlo pri zaťažení presahujúcom podmienky budúcich pravidelných liniek.
Spiatočný let z Melbourne do Toulouse trval 24 hodín a 25 minút. Letová trasa neviedla najkratším smerom cez Áziu, ba ani kratšou trasou na východ, ale Airbus si vybral extrémne dlhú trasu smerom na východ ponad Tichý oceán, Severnú Ameriku a Atlantik. Posádka tak mohla udržať lietadlo vo vzduchu dlhšie a dôkladnejšie skontrolovať jeho systémy.
Podľa Flightradar24 sledovalo návrat lietadla viac ako 3,6 milióna ľudí. Išlo o druhý najsledovanejší let v histórii služby. Viac pozornosti získal iba let britského vojenského lietadla, ktoré v roku 2022 prevážalo rakvu kráľovnej Alžbety II.
Kľúčom sa stal ďalší zásobník paliva
Airbus A350-1000ULR vychádza zo sériového modelu A350-1000, no konštruktéri ho upravili pre lety na hranici možností veľkého dopravného lietadla. Najdôležitejšiu úpravu predstavuje dodatočný zadný centrálny zásobník paliva s objemom 20 900 litrov.
Tento zásobník predlžuje dolet približne o 1 000 námorných míľ, teda o 1 852 kilometrov. Lietadlu poskytuje dostatočnú zásobu na takmer 10 000 námorných míľ dlhé komerčné spojenia medzi Sydney a Londýnom alebo New Yorkom. Zároveň musí zostať palivo na rolovanie, vyčkávanie, nepriaznivé počasie a prípadný odklon na náhradné letisko.
Väčší zásobník však sám osebe nestačí. Palivový systém musí počas letu správne čerpať palivo z jednotlivých nádrží, kontrolovať jeho množstvo a udržiavať ťažisko lietadla v povolenom rozsahu. Pri viac ako 20-hodinovom lete sa hmotnosť lietadla znižuje o desiatky ton, pretože motory postupne spaľujú palivo. Systém musí na túto zmenu priebežne reagovať.
A350-1000ULR poháňajú dva motory Rolls-Royce Trent XWB-97. Airbus zároveň využíva aerodynamiku a kompozitnú konštrukciu rodiny A350, ktorá pomáha znižovať hmotnosť a spotrebu. Výsledkom však nie je lietadlo s neobmedzeným doletom. Pri takýchto trasách rozhoduje každý kilogram cestujúcich, batožiny, vybavenia aj nákladu.
Piloti sa striedali každé dve hodiny
Takto dlhý let nemôže zvládnuť jedna dvojica pilotov. Na spiatočnom úseku pracovali traja piloti Airbusu, dvaja piloti Qantas a päť skúšobných inžinierov. Piloti Qantas už mali kvalifikáciu na A350 a počas letu si prvýkrát vyskúšali verziu A350-1000ULR.
Airbus nastavil štvorhodinové pracovné bloky, ale jedného pilota striedal každé dve hodiny. Nový člen posádky tak zostal dve hodiny v kokpite spolu s pilotom, ktorého neskôr nahradil. Posádka získala čas na podrobné odovzdanie informácií o počasí, trase, stave lietadla, spotrebe paliva a prebiehajúcich skúškach.
Lietadlo ponúka dvojitý odpočinkový priestor pre pilotov. Oddelené vstupy umožňujú členom posádky prichádzať a odchádzať bez toho, aby rušili kolegov. Pri pravidelnej prevádzke budú piloti odpočívať mimo kabíny cestujúcich, pričom ďalšie lôžka dostane aj palubný personál.
Testovací inžinieri počas letu sledovali jednotlivé systémy priamo v kokpite aj z pracovných stanovíšť v kabíne. Airbus potreboval overiť, či lietadlo dokáže viac ako 24 hodín nepretržite udržiavať správne fungovanie motorov, palivovej sústavy, elektrických okruhov, klimatizácie, ventilácie a ďalšieho vybavenia.
Rekordný let nebude nová pravidelná linka
Airbus počas skúšky neprepravoval stovky cestujúcich, ich batožinu ani plnú zásobu jedál a nápojov. Na palube pracovala testovacia posádka a lietadlo nieslo meraciu techniku. Budúce lety Qantas preto nebudú trvať 24,5 hodiny. Aerolinka očakáva maximálne približne 21 hodín a 40 minút. Aj tak prekonajú dnešné najdlhšie pravidelné spojenia medzi Singapurom a New Yorkom, ktoré zvyčajne trvajú 18 až 19 hodín. Singapore Airlines na nich používa Airbus A350-900ULR s kapacitou 161 cestujúcich.
Qantas plánuje vo svojich A350-1000ULR iba 238 sedadiel, hoci bežný A350-1000 môže prepraviť podstatne viac ľudí. Viac ako 40 % miest pripadne prvej, biznis a prémiovej ekonomickej triede. Nižší počet cestujúcich zníži hmotnosť a zároveň vytvorí viac priestoru v kabíne.
Medzi jednotlivými triedami vznikne oddychová zóna, v ktorej sa cestujúci budú môcť postaviť, ponaťahovať a občerstviť. Qantas počíta aj so samoobslužnými miestami s jedlom a nápojmi. Pri takmer 22-hodinovom lete totiž nestačí iba väčší dolet. Aerolinka musí riešiť pohyb, spánok, pitný režim aj vplyv rýchleho prechodu cez množstvo časových pásiem.
Každopádne, rekordný let ukázal, že A350-1000ULR dokáže zostať vo vzduchu viac ako 24 hodín, preletieť vyše 23 000 kilometrov a bezpečne dopraviť posádku z Austrálie do Európy cez oba veľké oceány. Airbus tým preveril techniku aj organizáciu práce posádky. Ďalšou skúškou už nebude samotný dolet, ale pravidelná prevádzka s 238 cestujúcimi, ktorí strávia v jednom lietadle takmer celý deň. Mimochodom, viete si predstaviť byť zatvorený v lietadle prakticky celý deň?
