Keď sa povie „plne autonómne riadenie“, väčšina z nás si predstaví pokojnú jazdu, počas ktorej môže človek za volantom popíjať kávu, čítať správy alebo len tak sledovať ubiehajúcu krajinu.
Realita na súčasných cestách má však od tejto predstavy stále veľmi ďaleko. Technológia Full Self-Driving (FSD) od Tesly, napriek svojmu názvu, nie je autonómnym systémom.
Podľa klasifikácie SAE ide o asistenčný systém úrovne 2, ktorý vyžaduje neustálu pozornosť vodiča a pripravenosť okamžite prevziať kontrolu nad vozidlom. Práve rozdiel medzi názvom systému a jeho skutočnými schopnosťami je už roky predmetom diskusií medzi odborníkmi, regulačnými úradmi aj kritikmi automobilky.
Tragickým mementom sa stal nedávny incident v texaskom meste Katy. Elektromobil Tesla Model 3 tam vo vysokej rýchlosti vyletel z cesty v obytnej štvrti a prerazil tehlovú stenu rodinného domu. Náraz bol natoľko silný, že vozidlo preniklo do obývacej izby, kde usmrtilo 76-ročnú Marthu Avilu. 44-ročný vodič Michael Butler utrpel ľahšie zranenia a po nehode vyšetrovateľom uviedol, že vozidlo jazdilo v režime autopilota.
Prípad okamžite vyvolal obrovskú pozornosť. Šéf vývoja autonómneho riadenia Tesly Ashok Elluswamy následne na X zverejnil telemetrické údaje vozidla. Podľa nich bol systém FSD krátko pred nehodou skutočne aktívny, no vodič ho následne manuálne prebral stlačením akceleračného pedála na maximum. Tesla tvrdí, že vozidlo následne zrýchlilo približne na 117 km/h, pričom vodič držal plyn stlačený aj počas nárazu. Automobilka preto hovorí o klasickom prípade nesprávneho použitia pedálov, známom pod anglickým označením „pedal misapplication“.
Tým sa však diskusia nekončí. Odborníci na bezpečnosť dopravy upozorňujú, že pri podobných prípadoch nemožno hodnotiť len posledné sekundy pred nehodou. Kľúčovou otázkou zostáva, čo sa odohralo tesne predtým, než vodič prudko zošliapol akcelerátor. Výskumy dlhodobo ukazujú, že pri používaní pokročilých asistenčných systémov môže dochádzať k javu označovanému ako automatizačná apatia alebo automatizačná dôvera. Vodič, ktorý sa dlhší čas spolieha na elektroniku, postupne stráca ostražitosť a v krízovej situácii môže reagovať neskoro alebo nesprávne.
Práve v tom spočíva jeden z najväčších paradoxov dnešných asistenčných systémov. Sú dostatočne schopné na to, aby vodiča presvedčili o svojej spoľahlivosti, no zároveň nie sú natoľko pokročilé, aby dokázali bezpečne zvládnuť všetky dopravné situácie bez zásahu človeka. Ak následne dôjde k neočakávanej situácii, vodič sa môže ocitnúť pod obrovským časovým tlakom a v strese vykonať nesprávnu reakciu.
Otázniky visia aj nad fungovaním bezpečnostných systémov vozidla. Kritici sa pýtajú, do akej miery by malo moderné auto vybavené kamerami, neurónovými sieťami a systémami núdzového brzdenia zasiahnuť v prípade, keď sa blíži k zjavnej prekážke vysokou rýchlosťou. Tesla naopak argumentuje, že vodič svojím zásahom prevzal plnú kontrolu nad vozidlom a systém preto nemohol konať spôsobom, ktorý by bol v rozpore s jeho vstupmi. Odpoveď na túto otázku bude jedným z bodov prebiehajúceho vyšetrovania.
Prípad už začal preverovať americký Federálny úrad pre bezpečnosť cestnej premávky (NHTSA). Nejde pritom o prvý incident súvisiaci s technológiami Autopilot alebo FSD. Regulačné orgány v USA sa už niekoľko rokov zaoberajú desiatkami nehôd, pri ktorých boli tieto systémy aktívne. Vyšetrovatelia opakovane upozorňujú, že problém nemusí spočívať len v samotnom softvéri, ale aj v tom, ako ľudia jeho schopnosti vnímajú a používajú.
Celá tragédia tak opäť otvára otázku, ktorú automobilový priemysel zatiaľ nedokázal uspokojivo vyriešiť. Kde sa končí zodpovednosť vodiča a kde začína zodpovednosť výrobcu? Tesla tvrdí, že išlo o jasné zlyhanie človeka. Kritici naopak upozorňujú, že samotný názov Full Self-Driving môže u časti používateľov vytvárať dojem vyššej úrovne autonómie, než akú systém v skutočnosti ponúka.
Konečný verdikt prinesie až vyšetrovanie, no už dnes je zrejmé, že čím schopnejšie sú moderné asistenčné systémy, tým dôležitejšie je, aby vodiči poznali ich limity. V opačnom prípade sa technológia navrhnutá na zvyšovanie bezpečnosti môže stať zdrojom falošného pocitu istoty s tragickými následkami.