Nové AI dátové centrá Microsoftu míňajú zhruba toľko vody, čo bežná reštaurácia

Dátové centrá pre umelú inteligenciu sa stali jednou z najdiskutovanejších tém technologického priemyslu.

Nejde už len o výkon čipov, dostupnosť elektriny či cenu výstavby, ale aj o to, koľko vody a energie tieto zariadenia odoberajú z regiónov, v ktorých vznikajú. Microsoft sa snaží presvedčiť verejnosť, že nová generácia jeho AI infraštruktúry bude mať výrazne menší dopad na lokálne zdroje vody.

Satya Nadella počas konferencie Microsoft Build 2026 uviedol, že najnovšie AI dátové centrá firmy dokážu fungovať s minimálnou spotrebou vody. Podľa jeho slov sa chladiaci okruh naplní raz pri výstavbe a následne voda v systéme cirkuluje opakovane. Denná spotreba vody prepočítaná na celý rok má byť podľa Nadellu približne na úrovni jednej reštaurácie.

Základom nového riešenia je uzavretý kvapalinový chladiaci systém. Tradičné dátové centrá často využívajú odparovacie chladenie, pri ktorom sa voda priebežne spotrebúva na odvádzanie tepla zo serverov a sieťovej infraštruktúry. Pri veľkých hyperscale prevádzkach sa tak ročná spotreba môže pohybovať v desiatkach až stovkách miliónov galónov vody, v závislosti od lokality, počasia, záťaže a konkrétneho návrhu chladenia.

Microsoft pri novej architektúre tvrdí, že viac ako 90 % chladenia zabezpečuje uzavretý okruh. Voda sa v ňom neodparuje a neodchádza zo systému, ale cirkuluje medzi serverovou technikou, výmenníkmi tepla a chladiacou infraštruktúrou. Teplo absorbované z AI hardvéru sa odvádza do chladiaceho zariadenia, kde ho pomáhajú rozptyľovať veľké ventilátory. Následne sa tá istá voda vracia späť do obehu.

Dodatočná voda sa má používať len v obmedzených situáciách, najmä počas najteplejších dní, keď nestačí kombinácia kvapalinového chladenia a vonkajšieho vzduchu. Prvým príkladom tejto architektúry je kampus Fairwater v meste Mount Pleasant v americkom štáte Wisconsin.

Microsoft uvádza, že rovnaký návrh chce používať aj pri ďalších AI dátových centrách, ktoré sú už vo výstavbe v Spojených štátoch. Firma zároveň dlhodobo deklaruje cieľ stať sa do roku 2030 „water positive“, teda v globálnom meradle dopĺňať viac vody, než sama spotrebuje.

Nový systém sa zatiaľ týka najmä budúcich dátových centier postavených podľa návrhu Fairwater. Microsoft už dnes prevádzkuje rozsiahlu globálnu infraštruktúru Azure, ktorá zahŕňa viac ako 500 dátových centier vo viac ako 80 regiónoch. Mnohé z nich vznikli ešte pred zavedením novej chladiacej architektúry a firma zatiaľ neoznámila plošný program, ktorý by existujúce zariadenia prerobil na rovnaký uzavretý systém.

Nové dátové centrá môžu mať citeľne nižšiu spotrebu vody, no samy osebe neriešia vplyv celej existujúcej infraštruktúry. Tlak na technologické firmy pritom rastie najmä v regiónoch, kde sa veľké dátové centrá stretávajú s obavami obyvateľov z odberu vody, spotreby elektriny a zaťaženia lokálnych sietí.

Podobným smerom sa vydáva aj Google, ktorý avizoval vlastné záväzky v oblasti hospodárenia s vodou vrátane cieľa dopĺňať do roku 2030 viac vody, než spotrebujú jeho dátové centrá. Pre veľkých hráčov v AI infraštruktúre sa tak efektívne chladenie stáva nielen technickou otázkou, ale aj podmienkou ďalšieho rastu. Bez dôvery miestnych komunít môže byť výstavba nových AI kampusov čoraz ťažšia, aj keď budú technologicky úspornejšie než ich predchodcovia.