Tesla má ďalší problém. Ľudia, ktorí trénovali FSD, neveria jej číslam

Tesla už roky tvrdí, že jej systém Full Self-Driving je cestou k autám, ktoré sa budú vedieť pohybovať bez vodiča prakticky kdekoľvek.

Najnovšie zistenia agentúry Reuters však ukazujú, že medzi verejnými vyhláseniami firmy a interným pohľadom ľudí, ktorí systém pomáhali trénovať, je výrazný rozdiel.

Podľa výpovedí bývalých pracovníkov Tesly, bezpečnostných expertov a analýzy metodiky, ktorou automobilka porovnáva nehodovosť svojich áut s bežnou premávkou, sú tvrdenia o bezpečnosti FSD problematické. Tesla síce prezentuje systém ako násobne bezpečnejší než ľudských vodičov, no Reuters upozorňuje, že porovnania stoja na dátach, ktoré podľa odborníkov nezodpovedajú férovému porovnaniu.

Reuters hovoril s deviatimi bývalými pracovníkmi Tesly, ktorí sa venovali označovaniu dát pre vývoj FSD, s bývalým inžinierom z oblasti autonómneho riadenia a s jedenástimi výskumníkmi dopravnej bezpečnosti. Tzv. data labeleri majú k systému veľmi blízko, nakoľko sledujú záznamy z kamier vozidiel, označujú správanie áut v premávke a pomáhajú trénovať softvér na lepšie rozhodovanie.

Ich skúsenosti však podľa Reuters nevyznievajú pre Teslu priaznivo. Bývalí zamestnanci opisovali prípady, keď vozidlá s FSD nezvládali základné situácie, napríklad reagovanie na vozidlá záchranných zložiek, dostatočný odstup od motocyklistov, brzdenie na diaľničných výjazdoch či správanie v stavebných zónach. Niektorí spomínali aj videá, na ktorých autá takmer zrazili chodcov alebo deti. Sedem z deviatich bývalých labelerov uviedlo, že by FSD nedôverovali natoľko, aby ich viezlo.

Samostatnou témou sú bezpečnostné štatistiky, ktorými Tesla podporuje tvrdenia o násobne vyššej bezpečnosti FSD. Firma podľa Reuters porovnávala nehody Tesiel, pri ktorých došlo k aktivácii airbagov, s federálnymi dátami o širšej kategórii nehôd, pri ktorých muselo byť vozidlo odtiahnuté. To je miernejšie kritérium, pretože nie každá nehoda vyžadujúca odťah znamená aj aktiváciu airbagov.

Keď výskumník Marco Benedetti z University of Michigan Transportation Research Institute podľa Reuters použil vhodnejšie porovnanie, teda nehody s aktiváciou airbagov na oboch stranách, výsledok už neukazoval desaťnásobne vyššiu bezpečnosť, ale približne trojnásobne väčší počet najazdených míľ medzi takýmito nehodami. Ani tento údaj však podľa odborníkov neznamená, že FSD je naozaj trikrát bezpečnejšie než ľudský vodič, pretože do hry vstupujú ďalšie skreslenia.

Jedným z nich je vek vozidiel. Tesla porovnáva svoje relatívne nové autá s celým americkým vozovým parkom, ktorého priemerný vek je výrazne vyšší. Novšie autá majú pritom všeobecne viac bezpečnostných prvkov, napríklad automatické núdzové brzdenie či sledovanie mŕtveho uhla. Takéto porovnanie preto podľa expertov zvýhodňuje Teslu bez toho, aby priamo dokazovalo bezpečnosť samotného FSD.

Reuters tiež upozorňuje, že Tesla do svojich dát započítava nehody len vtedy, keď bolo FSD aktívne alebo vypnuté najviac päť sekúnd pred incidentom. Americké pravidlá pre hlásenie nehôd pri pokročilých asistenčných systémoch pritom pracujú s dlhším, 30-sekundovým intervalom po deaktivácii systému. Aj tento rozdiel môže ovplyvniť výsledný obraz o tom, ako bezpečne systém v praxi funguje.

Dôležitá je aj samotná definícia FSD. Napriek názvu Full Self-Driving nejde o plne autonómne riadenie v zmysle, že by vodič mohol prestať sledovať cestu. Tesla na svojom webe stále upozorňuje, že aktuálne funkcie vyžadujú aktívny dohľad vodiča a nerobia z vozidla autonómne auto. To je zásadný rozdiel oproti skutočným robotaxi službám, kde vozidlo jazdí bez vodiča v presne určených oblastiach.

Reuters porovnáva prístup Tesly aj s Waymom. Kým Tesla dlhodobo tvrdí, že jej systém sa zaobíde bez detailného lokálneho mapovania a vďaka kamerám a umelej inteligencii sa bude dať rýchlo škálovať, bývalí pracovníci opísali rozsiahlu prípravu pred verejnými ukážkami. Pred predstavením Cybercabu v roku 2024 mali tímy podľa Reuters opakovane zbierať dáta z presných trás a označovať obrubníky či dopravné značenie. Podobná príprava mala prebiehať aj pred spustením robotaxi služby v Austine v júni 2025.

To je pre Teslu citlivá téma, pretože Elon Musk dlhodobo kritizuje prístup konkurentov, ktorí pred spustením autonómnych služieb detailne mapujú mestské oblasti. Ak však Tesla pri vlastných demonštráciách a pilotných službách používa podobne náročnú prípravu, oslabuje to tvrdenie, že jej riešenie je už dnes pripravené na rýchle nasadenie vo veľkom rozsahu.

Agentúra zároveň pripomína, že Tesla čelí viacerým vyšetrovaniam amerického úradu NHTSA týkajúcim sa systémov FSD a Autopilot. Ide okrem iného o prípady prejazdu na červenú, odbočenia do protismeru či nehody v zníženej viditeľnosti. Automobilka sa v minulosti bránila aj tým, že vodič má zostať neustále pripravený prevziať riadenie.

Tieto zistenia neznamenajú, že FSD sa nezlepšuje alebo že systém nedokáže zvládnuť veľkú časť bežných jázd. Problém je skôr v tom, že Tesla svoje schopnosti prezentuje spôsobom, ktorý podľa oslovených odborníkov nezodpovedá prísnosti, aká by sa pri bezpečnostných tvrdeniach o autonómnom riadení očakávala. Pri technológii, ktorá sa pohybuje v reálnej premávke, nestačí ukázať dobré priemerné čísla. Rozhodujú aj okrajové situácie, metodika merania a ochota priznať limity.

Najväčším rizikom tak nemusí byť len samotná chyba systému, ale dôvera, ktorú v ňom vodiči získajú. Ak FSD väčšinu času pôsobí spoľahlivo, no v zriedkavých prípadoch potrebuje okamžitý zásah človeka, vzniká problém s pozornosťou. Vodič sa môže prestať správať ako aktívny dohliadajúci prvok práve v momente, keď ho systém najviac potrebuje. To je podľa kritikov hranica, ktorú samotný názov Full Self-Driving verejnosti nevysvetľuje dostatočne presne.