V Spojených štátoch chcú zaviesť federálny poplatok za elektromobily

Spojené štáty riešia problém, ktorý bude s rastúcim počtom úspornejších áut čoraz viditeľnejší aj inde. Cesty, mosty a diaľnice sa v USA z veľkej časti financujú z daní z benzínu a nafty, lenže vodiči elektromobilov túto daň neplatia vôbec a plug-in hybridy jej platia menej než bežné spaľovacie autá.

V Kongrese sa preto objavil návrh, ktorý by túto dieru v systéme riešil samostatným ročným poplatkom.

Samotná téma má aj politický rozmer. Americký trh s elektromobilmi sa po skončení federálnych daňových úľav dostal pod väčší tlak a viaceré štáty už zároveň vyberajú vlastné poplatky za elektrické autá. Federálny poplatok by sa preto v mnohých prípadoch nepridával do prázdneho priestoru, ale k platbám, ktoré majitelia elektromobilov už odvádzajú na úrovni štátu.

Návrh je súčasťou zákona BUILD America 250 Act, päťročného balíka na financovanie cestnej, mostnej, železničnej a dopravnej infraštruktúry. Výbor Snemovne reprezentantov pre dopravu a infraštruktúru ho formálne predstavil 19. mája 2026 ako H.R. 8870 a o texte má výbor rokovať 21. mája. Zatiaľ ide len o legislatívny návrh, ktorý má obojstrannú podporu predsedu výboru Sama Gravesa z Republikánskej strany aj najvyššie postaveného demokrata vo výbore Ricka Larsena.

Podľa textu návrhu by majiteľ plne elektrického auta platil federálny registračný poplatok 130 dolárov ročne. Pri plug-in hybride by išlo o 35 dolárov ročne. Od roku 2029 by sa suma zvyšovala každé dva roky o 5 dolárov, najviac však na 150 dolárov pri elektromobiloch a 50 dolárov pri plug-in hybridoch. Poplatok má byť naviazaný na registráciu vozidla v jednotlivých štátoch, ktoré by ho vyberali a odvádzali federálnej správe. Ak by štát systém nezaviedol, federálna vláda by mu mohla zadržať časť diaľničných prostriedkov vo výške 125 % neodvedenej sumy.

Dôvodom je americký Highway Trust Fund, teda fond, z ktorého sa financujú federálne výdavky na diaľnice, cesty a časť verejnej dopravy. Ten je dlhodobo postavený najmä na spotrebných daniach z palív. Federálna daň z benzínu je 18,4 centa za galón a z nafty 24,4 centa za galón, pričom sa nemenila od roku 1993. Ak by bola odvtedy automaticky naviazaná na infláciu, podľa Tax Policy Center by dnes benzínová daň dosahovala približne 37 centov za galón.

Autori návrhu argumentujú tým, že úspornejšie autá znižujú príjmy z daní z benzínu a nafty, hoci ich majitelia ďalej používajú tú istú cestnú infraštruktúru. Výbor zároveň tvrdí, že BUILD America 250 Act by priniesol do Highway Trust Fund prvý nový zdroj príjmov za viac ako tri desaťročia.

Kritici však namietajú, že navrhovaná suma nie je nastavená neutrálne. Portál Ars Technica upozorňuje, že podľa Zero Emission Transportation Association zaplatí typický vodič benzínového auta na federálnej dani z palív približne 73 až 89 dolárov ročne, teda menej, než by bol nový 130-dolárový poplatok pre elektromobil. Organizácia preto návrh označuje za neprimeranú záťaž najmä v situácii, keď majitelia elektromobilov v mnohých štátoch už platia dodatočné registračné poplatky.

Tieto štátne poplatky už nie sú výnimkou. National Conference of State Legislatures uvádza, že osobitný registračný poplatok za elektromobily vyžaduje najmenej 41 amerických štátov. V 34 z nich sa podobné poplatky vzťahujú aj na plug-in hybridy alebo klasické hybridy. Poplatky za elektromobily sa pohybujú od 50 dolárov až po 290 dolárov v New Jersey od roku 2028. Niektoré štáty ich automaticky zvyšujú alebo viažu na infláciu a niekoľko štátov už pri výpočte zohľadňuje aj hmotnosť vozidla.

Hmotnosť je pritom ďalší argument, ktorý sa v debate objavuje. Elektromobily bývajú pre batériu ťažšie než porovnateľné spaľovacie autá, čo môže mierne zvyšovať opotrebenie ciest. Pri osobných autách je však tento efekt výrazne menší než pri ťažkých nákladných vozidlách, autobusoch či smetiarskych autách. Plošný ročný poplatok preto rieši výpadok daňových príjmov jednoduchšie než presnejšie, no zároveň menej spravodlivo než systém podľa prejdených míľ, hmotnosti alebo kombinácie oboch.

Návrh je zaujímavý aj tým, že časovo spadá do obdobia po skončení federálnych daňových kreditov na elektromobily. Americký daňový úrad IRS uvádza, že kredity na nové, jazdené aj komerčné čisté vozidlá už nie sú dostupné pre vozidlá nadobudnuté po 30. septembri 2025. To znamená, že kupujúci prišli o federálnu podporu, ktorá pri nových elektromobiloch mohla dosiahnuť až 7 500 dolárov, a krátko nato sa diskutuje o novom ročnom poplatku.

Podľa dostupných údajov zároveň elektromobily ešte stále tvoria iba menšiu časť amerického vozového parku. NCSL s odkazom na Argonne National Laboratory uvádza, že v roku 2024 sa v USA predalo viac než 1,5 milióna elektromobilov a na cestách ich bolo 5,7 milióna. Podiel elektrických áut na registrovaných alternatívnych vozidlách však podľa dát amerického ministerstva energetiky zostával na úrovni 1,6 %, zatiaľ čo plug-in hybridy tvorili 0,5 %.

Zákon tak otvára širšiu otázku, ako majú krajiny financovať cestnú infraštruktúru v čase, keď sa výnosy z palivových daní postupne oslabujú. Samotná myšlienka, že elektromobily majú prispievať na údržbu ciest, nie je nelogická. Problém je v konkrétnom nastavení, v rámci ktorého pevný poplatok nezohľadňuje, či majiteľ elektromobilu najazdí 5 000 alebo 30 000 kilometrov ročne, ani to, či už podobný poplatok platí svojmu štátu.

Ak návrh prejde v súčasnej podobe, USA by vytvorili prvý federálny registračný poplatok špecificky namierený na elektromobily a plug-in hybridy. Pre majiteľa elektromobilu by to znamenalo najmenej 130 dolárov ročne navyše, neskôr až 150 dolárov. Pre federálny rozpočet by išlo o nový príjem pre dopravnú infraštruktúru, no pre trh s elektromobilmi o ďalší náklad v čase, keď už prišiel o najvýraznejší federálny stimul.