Kabriolety miznú z trhu. O to viac po nich túžia tí, ktorí nechcú sivé SUV

Európsky trh s autami sa za posledné roky zmenil tak, že keby sa naň pozrel vodič z prelomu milénia, asi by si najskôr myslel, že omylom vošiel do katalógu SUV.

Lenže popri veľkých displejoch, hybridoch, elektromobiloch a rodinných crossoveroch prežívajú ešte autá, ktoré vznikli pre úplne iný druh zákazníka. Kabriolety. Menej praktické, menej rozumné, menej univerzálne. A práve preto také zaujímavé.

Dáta z analýzy európskej on-line platformy Carvago za posledných 12 mesiacov ukazujú, že trh ojazdených kabrioletov je dnes svet sám pre seba. Nie je to len ďalší podsegment jazdených áut. Je to skôr samostatný automobilový ostrov, kde sa bežná logika trhu správa podozrivo neslušne. Kým pri ostatných ojazdených autách tvoria vozidlá staršie ako 15 rokov 28 % predajov, pri kabrioletoch je to až 57 %. Inými slovami, viac než každý druhý predaný kabriolet má vek, pri ktorom by sa bežné rodinné auto takmer nedokázalo predať.

Nie je to náhoda. Kabriolety dnes kupujú ľudia, ktorí často nehľadajú najlepší pomer batožinového priestoru, spotreby a počtu USB-C portov na meter štvorcový palubnej dosky. Hľadajú auto, ktoré má charakter. A charakter má nepríjemnú vlastnosť: v tabuľkách sa meria zle, ale pri otvorenej streche ho cítiť okamžite.

Trh, ktorý automobilky pomaly opustili

Najsilnejší údaj celej analýzy je jednoduchý a dosť výrečný. Z 20 najpredávanejších ojazdených kabrioletov v Európe sa až 12 modelov už nevyrába. To nie je štatistická odchýlka, to je vizitka segmentu, ktorý automobilky postupne prestali brať ako prioritu.

Na čele rebríčka je BMW radu 3 Cabrio, ktorého výroba skončila ešte v roku 2013. Druhé je Volkswagen Golf Cabrio, ktorý sa prestal vyrábať v roku 2016. V prvej dvadsiatke nájdeme aj Peugeot 206 CC, Peugeot 207 CC, Opel Astra Cabrio, Volkswagen Eos, Audi TT Cabrio, Audi A5 Cabrio či Mercedes-Benz E Cabrio. Mnohé z nich boli kedysi úplne bežnou súčasťou ciest, dnes sa z nich stáva niečo medzi víkendovým autom, zberateľským kúskom a spomienkou na časy, keď automobilky ešte verili, že nie každé auto musí mať vyšší posed a plastové lemy blatníkov. 

Zaujímavé je aj to, kto tieto autá predáva. Pri najpredávanejšom BMW 3 Cabrio pochádza až 92 % predajov od súkromných predajcov. Pri Volkswagene Golf Cabrio je to 91 %, pri Peugeote 206 CC dokonca 93 %. To ukazuje, že nejde o klasický bazárový tok mladších áut po leasingu alebo firemnej prevádzke. Pri kabrioletoch sa často obchoduje medzi ľuďmi, ktorí také auto vlastnili z dôvodu, ktorý je oveľa bližší emócii než účtovníctvu.

Tento vývoj výborne zapadá do širšieho diania na trhu. Európske nové autá dnes ťahajú SUV a elektrifikované pohony. Podľa JATO Dynamics tvorili SUV už v roku 2024 až 54 % všetkých nových registrácií v Európe, čo bol rekordný podiel segmentu. Zároveň sa podľa ACEA v roku 2025 podiel batériových elektromobilov v EÚ zvýšil na 17,4 % a hybridné autá dosiahli 34,5 % trhu, kým kombinovaný podiel benzínu a nafty klesol na 35,5 %. 

Kabriolety idú presne opačným smerom. Nie preto, že by technicky nebolo možné postaviť moderný elektrický kabriolet, MG Cyberster by sa na túto vetu urazil. Skôr preto, že segment je malý, drahý, konštrukčne komplikovanejší a pre veľké automobilky čoraz menej zaujímavý. Auto bez pevnej strechy potrebuje dodatočné vystuženie karosérie, často váži viac než kupé, má menší kufor, vyššiu cenu a slabšiu každodennú využiteľnosť. Keď k tomu prirátame tlak na náklady, flotilové emisie, platformovú unifikáciu a fakt, že väčšina zákazníkov dnes aj tak chce SUV, výsledok je jasný. Kabriolety sa nevytratili preto, že by ich ľudia prestali mať radi. Vytratili sa preto, že automobilky na nich prestali vedieť rozumne zarábať.

A miznutie pokračuje. BMW už oficiálne oznámilo, že výroba modelu Z4 končí tento rok, pričom poslednou kapitolou je limitovaná Final Edition. To je zaujímavé aj preto, že BMW Z4 patrí v analyzovaných dátach medzi najžiadanejšie kabriolety v Česku aj na Slovensku. Čiže áno, trh ho chce, ale automobilová realita je krutá: nestačí, že vás ľudia milujú. Musí vás milovať dosť veľa ľudí a ideálne v konfigurácii, na ktorej výrobca zarobí.

Kabriolet nie je iba auto

Pri bežných autách sa farby často tvária, že celý svet je služobné parkovisko. Biela, sivá, čierna, sem-tam modrá, ak sa niekto cíti výstredne po druhej káve. Kabriolety sú iné. Dáta ukazujú, že ich majitelia výrazne častejšie siahajú po farbách, ktoré si pri bežnom aute mnohí netrúfnu objednať.

Zelená farba má pri kabrioletoch podiel 8,1 %, zatiaľ čo pri ostatných autách iba 2,1 %. Je teda takmer štyrikrát populárnejšia. Fialová je pri kabrioletoch 2,4-krát častejšia, žltá 1,8-krát a červená 1,44-krát. Naopak biela a sivá, teda farby korporátnej neviditeľnosti, sú pri kabrioletoch výrazne menej časté. Biela má pri kabrioletoch 13,6 % oproti 21 % pri ostatných autách, sivá 14,9 % oproti 22,6 %. 

Toto je možno najkrajšia časť celej analýzy. Farba pri kabriolete nie je len konfigurácia. Je to súčasť postoja. Kto si kúpi zelený alebo červený kabriolet, pravdepodobne nechce nenápadne splývať s rannou premávkou medzi bielymi firemnými Octaviami. Chce auto, ktoré je trochu výstrednejšie. Nie nevyhnutne vulgárne, ale určite menej úradnícke.

Súvisí to aj s tým, že kabriolet málokedy kupujeme ako jediné auto do rodiny. Často je to druhé alebo tretie auto, víkendová hračka, letný úlet, odmena po rokoch rozumných rozhodnutí alebo presne ten typ nákupu, pri ktorom si človek povie, že život je krátky a ďalší sivý dieselový kombík už naozaj netreba. Pri takom aute sa ľahšie odpúšťa menší kufor, vyššia hlučnosť, drahšia údržba strešného mechanizmu aj fakt, že v našom podnebí existuje približne sedem dní v roku, keď je jazda so stiahnutou strechou ideálna a človek zároveň nezhorí, nezmokne alebo nezamrzne.

Farby zároveň napovedajú, že kabriolety majú bližšie k zberateľskému a lifestylovému segmentu než k bežnému trhu. Pri klasických autách sa kupujú farby, ktoré sa dobre predajú ďalej. Pri kabrioletoch sa častejšie kupujú farby, ktoré majiteľ naozaj chce. To je malý, ale dôležitý rozdiel. Bežné auto sa často kupuje aj s pohľadom na budúceho kupca. Kabriolet sa kupuje najmä pre seba.

Nemecko je raj, Slovensko malý ostrov

Rozdiely medzi európskymi trhmi sú obrovské. Nemecko má medzi sledovanými krajinami najvyšší podiel kabrioletov, až 4,24 %. Zároveň je najviac „súkromnícke“, pretože 76 % predajov ide zo súkromnej ruky do súkromnej ruky. To pekne sedí k predstave Nemecka ako krajiny, kde sa o staršie BMW, Mercedesy, Porsche či Volkswageny stará veľká komunita nadšencov. Tam kabriolet nie je iba sezónny výstrelok, ale aj súčasť automobilovej kultúry. 

Taliansko má podiel kabrioletov 2,30 % a úplne inú štruktúru. Kraľuje mu Fiat 500C, čo dáva dokonalý zmysel. Malé mestské auto s plátenou strechou, výrazným štýlom a talianskym imidžom je presne ten typ auta, ktorý nepotrebuje 500 koní, aby mal zmysel. Taliani navyše kupujú kabriolety online výrazne častejšie než zákazníci z iných krajín. Podiel kabrioletov na online predajoch tam dosahuje 11,6 %, zatiaľ čo naprieč ostatnými trhmi je to približne 2 %. 

Slovensko je na opačnom konci. Podiel kabrioletov je u nás len 0,62 %, najmenej zo siedmich detailne sledovaných trhov. To však neznamená, že u nás nie je záujem o zaujímavé autá. Skôr to ukazuje, že kabriolet je v slovenských podmienkach stále veľmi okrajová záležitosť. Máme klímu, v ktorej časť roka strechu neotvoríte, cesty, ktoré nie vždy lákajú na pohodovú jazdu, a trh, kde väčšina ľudí stále rieši hlavne praktickosť, servisné náklady a univerzálnosť. Romantika je pekná vec, ale keď príde účet za opravu strešného mechanizmu, aj romantika si sadne a začne prepočítavať.

Zaujímavé však je, že Slovensko má vlastnú anomáliu. Mediánová cena pri predajcoch a súkromníkoch je takmer rovnaká a pohybuje sa tesne pod hranicou 14-tisíc eur. Celkovo aj medzi súkromníkmi u nás vedie BMW Z4, zatiaľ čo pri bazároch je najúspešnejšie BMW 4 Cabrio. To je v rámci sledovaných krajín unikát. 

Poľsko je zase zaujímavé tým, že má najstarší trh s kabrioletmi. Medián veku je 17 rokov a až 83 % predajov prebieha cez súkromníkov. Napriek tomu je najpredávanejším modelom Mercedes-Benz SL, čo je krásny paradox. Najlacnejší a najstarší trh, ale na vrchole luxusný roadster. Automobilový trh občas našťastie nie je tabuľka v Exceli, ale veľmi čudná sociologická štúdia s motorom.

Chcete kabriolet? Pozrite sa za hranice

Pri kabrioletoch platí ešte viac než pri bežných autách, že lokálny trh môže byť príliš malý. Ak hľadáte konkrétnu motorizáciu, farbu, výbavu, nízky nájazd a dobrý stav, slovenská ponuka môže byť veľmi rýchlo vyčerpaná. A keďže ide často o emocionálnu kúpu, kompromisy bolia viac. Pri bielom kombíku do práce človek prežije, že nemá vysnívané čalúnenie. Pri kabriolete, ktoré si kupuje pre radosť, už menej.

Analýza ukazuje cenové rozdiely na príklade BMW Z4 sDrive30i z roku 2023 s nájazdom do 30-tisíc kilometrov. V Nemecku bola mediánová cena 44 300 eur. V Rumunsku 47 500 eur, v Taliansku 49 900 eur, v Česku 52 600 eur a v Rakúsku až 56 600 eur. Rozdiel medzi Nemeckom a Rakúskom tak dosahuje 27,8 %. Pri aute za približne 45-tisíc eur to už nie je kozmetika, ale suma, za ktorú sa dá zaplatiť dovoz, kontrola, servisná rezerva a ešte ostane aj na slušný výlet so stiahnutou strechou. 

Rakúsko je pritom špecifické aj daňovým prostredím. Tamojšia NoVA je jednorazová daň, ktorá sa platí okrem iného pri dodaní alebo prvej registrácii osobného auta v Rakúsku. Pri dovoze vozidla do Rakúska treba pred registráciou riešiť zápis do schvaľovacej databázy a zaplatenie príslušných daní vrátane NoVA. To pomáha vysvetliť, prečo môže byť rakúsky trh pri niektorých autách citeľne drahší, hoci pri konkrétnom BMW Z4 podľa analyzovaných dát samotná NoVA vysvetľuje len časť rozdielu oproti Nemecku.

Nemecko má pri takýchto autách obrovskú výhodu. Je to najväčší automobilový trh v Európe, má širokú ponuku, veľký počet nadšencov, množstvo áut po súkromníkoch a zároveň trvalý prísun zánovných vozidiel. Pri kabrioletoch to znamená dve veci. Po prvé, väčšiu šancu nájsť presne takú konfiguráciu, akú chcete. Po druhé, lepšiu cenu, pretože veľká ponuka drží trh pri zemi.

Pri dovoze však netreba pozerať iba na cenu. Pri kabrioletoch je technický stav ešte dôležitejší než pri bežných autách. Strecha musí tesniť, mechanizmus musí fungovať plynulo, odtokové kanáliky nesmú byť upchaté, interiér by nemal niesť známky zatekania a karoséria by mala byť bez podozrivých opráv. Auto bez pevnej strechy má inú konštrukciu, iné namáhanie a často aj citlivejší vzťah k minulým haváriám. Pekná farba a nízky nájazd sú fajn, ale ak pri prvom daždi zistíte, že ste si kúpili pojazdné akvárium, romantika sa skončila.

Kabriolety nestarnú ako bežné autá

Pri väčšine áut vyšší vek znamená nižšiu hodnotu, vyššie riziko a menší záujem. Pri kabrioletoch to tak jednoduché nie je. Samozrejme, nie každý starý kabriolet je budúca klasika. Niektoré sú len staré autá so zložitou strechou a problémami, ktoré čakajú na nového optimistu. Lenže pri mnohých modeloch platí, že ak sú zachované, dobre servisované a majú žiadanú motorizáciu, ich hodnota môže klesať pomalšie, stabilizovať sa alebo dokonca rásť.

Preto dáva zmysel, že sa v rebríčkoch stále držia modely ako BMW 3 Cabrio, Mercedes-Benz SLK, Audi TT Cabrio, Volkswagen Eos, Porsche Boxster alebo Mazda MX-5. Každý z nich reprezentuje trochu inú predstavu otvoreného auta. BMW a Mercedes prémiovú klasiku, Audi dizajnový imidž, Volkswagen dostupnejší každodenný kabriolet, Porsche športový svet a Mazda MX-5 čistú vodičskú radosť bez zbytočného divadla.

A práve Mazda MX-5 je pekný príklad toho, čo robí kabriolet dobrým kabrioletom. Nie výkon, nie veľkosť displeja, nie počet jazdných režimov s názvami, ktoré znejú ako energetický nápoj. Nízka hmotnosť, jednoduchá konštrukcia, zadný náhon, manuálna prevodovka a pocit, že auto vzniklo na jazdu, nie na vypĺňanie flotilovej tabuľky. Aj preto je MX-5 dlhodobo jeden z najčistejších argumentov proti tvrdeniu, že všetko moderné musí byť veľké, ťažké a komplikované.

Racionálne vzaté, kabriolet je často nezmysel. Je menej praktický, menej tichý, menej univerzálny a často drahší na údržbu. Lenže práve preto je dnes taký zaujímavý. Automobilový trh sa v posledných rokoch výrazne zjednotil. Mnohé autá majú podobnú siluetu, podobný interiér, podobné displeje, podobný softvérový jazyk a podobnú snahu tváriť sa ako odpoveď na všetko. Kabriolet na nič také nehrá. Je to auto na konkrétnu emóciu.

A tá emócia je dnes vzácnejšia než kedysi. Kedysi existovali kabrioletové verzie mestských áut, kompaktov, sedanov, kupé aj luxusných modelov. Dnes ich zostalo málo. Časť segmentu zabila nízka rentabilita, časť bezpečnostné a emisné požiadavky, časť SUV móda a časť samotní zákazníci, ktorí síce kabriolety obdivujú, ale keď príde na podpis objednávky, vyberú si radšej vyšší posed, väčší kufor a pocit, že urobili rozumné rozhodnutie.

Lenže ojazdený trh ukazuje, že túžba nezmizla. Len sa presunula. Nových kabrioletov je málo, preto sa čoraz viac pozeráme na staršie modely. A keďže mnohé z nich sa už nevyrábajú, začína sa pri nich prejavovať efekt konečnosti. To, čo bolo kedysi bežné jazdené auto, sa postupne mení na vyhľadávaný kus automobilovej kultúry.

Kabriolety teda neumierajú preto, že by prestali byť atraktívne. Umierajú v ponukách výrobcov, no žijú v garážach, inzerátoch a víkendových snoch ľudí, ktorí ešte stále veria, že auto nemusí byť len dopravný spotrebič. A možno práve preto sú dnes zaujímavejšie než kedykoľvek predtým. Keď sa celý trh tvári rozumne, trochu nerozumu začína mať svoju hodnotu.