Google chce v Belgicku šetriť vodu pomocou AI. Nejde o dátové centrum, ale farmy

Belgickí farmári v povodí rieky Šelda majú dostať nový nástroj na presnejšie rozhodovanie o zavlažovaní a hnojení. Google oznámil, že podporuje projekt organizácií Agua Segura a Agrow Analytics, ktorý má nasadiť umelú inteligenciu na viac ako 1 000 hektároch poľnohospodárskej pôdy.

Cieľom je znížiť spotrebu vody aj množstvo používaných hnojív v regióne, kde sa rieši dostupnosť aj kvalita vody.

Na rozdiel od podobných projektov z minulosti v tomto prípade nejde o úsporu priamo v dátovom centre, ale o širší pokus kompenzovať a zlepšovať hospodárenie s vodou v komunitách, kde technologická infraštruktúra funguje. Google má v Belgicku významnú dátovú stopu a v roku 2025 oznámil ďalšiu dvojročnú investíciu vo výške 5 miliárd eur do rozšírenia cloudovej a AI infraštruktúry, vrátane kampusov v Saint-Ghislain.

Technologickú časť projektu dodáva Agrow Analytics. Jej platforma kombinuje klimatické, vodné a pôdne dáta so satelitnými a termálnymi snímkami. Z týchto vstupov má systém pripravovať odporúčania, kedy a koľko zavlažovať a ako pracovať s hnojením.Farmár by tak nemusel vychádzať len zo skúsenosti, pravidelného harmonogramu alebo vizuálneho stavu porastu, ale z dát o konkrétnych podmienkach na poli.

Google uvádza, že projekt má pomôcť „doplniť“ až 158 miliónov galónov vody, čo zodpovedá približne 600 000 kubickým metrom. Neznamená to, že by sa voda fyzicky vyrábala alebo privádzala do regiónu. Ide o očakávaný efekt zníženej spotreby pri zavlažovaní a efektívnejšieho využívania vody na farmách. Presný výsledok preto bude závisieť od toho, ako sa odporúčania premietnu do každodennej práce farmárov a ako bude úspora následne meraná.

Povodie Šeldy je pre podobný projekt logickým miestom. Rieka preteká severným Francúzskom, Belgickom a juhozápadným Holandskom a ústi do Severného mora. Podľa dostupných informácií má približne 435 kilometrov a jej povodie je dôležité pre poľnohospodárstvo aj priemysel. Zníženie nadmerného zavlažovania a hnojenia tak môže mať dopad nielen na spotrebu vody, ale aj na kvalitu pôdy a odtok živín do vodných tokov.

Projekt zároveň zapadá do širšej stratégie Googlu v oblasti vody. Firma si už v roku 2021 stanovila cieľ do roku 2030 dopĺňať v priemere 120 % objemu sladkej vody, ktorú spotrebuje vo svojich kanceláriách a dátových centrách. V roku 2025 uvádzala, že jej portfólio zahŕňalo 112 projektov zameraných na vodu. V Belgicku už predtým podporila aj nasadenie IoT systémov na detekciu únikov vody v 240 budovách v okolí dátového centra, pričom každý objekt má podľa očakávaní znížiť ročné plytvanie približne o 500 kubických metrov.

Ak sa systém osvedčí, môže byť dobrým príkladom praktického využitia AI mimo kancelárskych nástrojov a chatbotov. V poľnohospodárstve totiž nejde o efektnú demonštráciu technológie, ale o rozhodnutia s priamym dopadom na náklady, výnosy a stav krajiny. Najväčšou otázkou zostáva, či sa dátové odporúčania podarí premeniť na dôveru farmárov a merateľné úspory vody v teréne.