Pozrite si
Európska komisia znovu otvára otázku postavenia Googlu na trhu vyhľadávania. Tentoraz ide o samotné dáta, ktoré stoja v pozadí fungovania jeho vyhľadávača a ktoré doteraz zostávali uzavreté v rámci ekosystému jednej firmy.
Navrhované opatrenia spadajúce pod legislatívu Digital Markets Act (DMA) naznačujú, že regulátor chce ísť ešte ďalej než pri doterajších zásahoch.
Kým doteraz sa riešilo najmä zobrazovanie výsledkov či preferovanie vlastných služieb, teraz sa diskusia presúva k tomu, kto má prístup k surovým dátam, na ktorých tieto služby stoja. Podľa predbežných výstupov Komisie by mal Google umožniť konkurenčným vyhľadávačom prístup k údajom, ako sú ranking výsledkov, vyhľadávacie dopyty, kliknutia alebo zobrazenia.
Obsah pokračuje pod reklamou
Tento prístup má byť poskytovaný za „férových, primeraných a nediskriminačných podmienok“. Cieľom je, aby tzv. „data beneficiaries“, teda menšie vyhľadávače alebo aj AI služby s vyhľadávacími funkciami, dokázali zlepšovať svoje produkty a reálne konkurovať dominantnej pozícii Google Search.
Komisia zároveň detailne rieši aj praktickú stránku celého mechanizmu. Návrh pokrýva, kto bude mať na dáta nárok, aký rozsah údajov sa bude zdieľať, ako často a akým spôsobom sa budú poskytovať, ale aj to, ako zabezpečiť anonymizáciu osobných údajov či nastavenie cien za prístup. Ide teda o komplexný rámec, ktorý by mal fungovať nielen právne, ale aj technicky.
„Dáta sú kľúčovým vstupom pre online vyhľadávanie aj pre vývoj nových služieb vrátane AI,“ uviedla výkonná podpredsedníčka Komisie Teresa Ribera. Zároveň dodala, že „prístup k týmto dátam by nemal byť obmedzovaný spôsobom, ktorý by mohol poškodiť hospodársku súťaž,“ pričom upozornila, že aj malé zmeny môžu mať na rýchlo sa vyvíjajúcom trhu výrazný dopad.
Podobne sa vyjadrila aj Henna Virkkunen, podľa ktorej musia vyhľadávače „inovovať a držať krok s meniacimi sa potrebami používateľov“, pričom aktuálne prepojenie vyhľadávania s AI robí túto tému ešte aktuálnejšou.
Google s návrhom zásadne nesúhlasí. Firma upozorňuje najmä na riziká spojené s ochranou súkromia. Jej právna zástupkyňa Clare Kelly uviedla, že „stovky miliónov Európanov dôverujú Googlu pri svojich najcitlivejších vyhľadávaniach“, vrátane otázok o zdraví, rodine či financiách, a nútené zdieľanie týchto dát by podľa nej mohlo znamenať oslabenie ochrany používateľov. Spoločnosť preto plánuje návrh aktívne napadnúť a tvrdí, že ide nad rámec pôvodného zámeru DMA.
Celý proces je zatiaľ v štádiu konzultácií. Zainteresované strany môžu svoje pripomienky posielať do 1. mája, pričom finálne rozhodnutie, ktoré bude pre Google záväzné, má padnúť do 27. júla 2026. Výsledná podoba opatrení sa tak ešte môže meniť, no už teraz je zrejmé, že pôjde o jeden z najvýznamnejších zásahov do fungovania online vyhľadávania v Európe.