Pozrite si
Automatická prevodovka bola dlhé roky synonymom pohodlia, no zároveň aj vyššej spotreby. Mnohí vodiči sú dodnes presvedčení, že auto s automatom jednoducho musí jazdiť za viac než rovnaký model s manuálom.
V minulosti mali automatické prevodovky naozaj výrazný hendikep. Klasické hydrodynamické meniče pracovali s veľkými stratami, mali menej prevodových stupňov a reagovali pomalšie.
Motor sa často držal vo vyšších otáčkach, než by bolo ideálne, a spotreba bola logicky vyššia. Vtedy mal manuál jasnú výhodu a rozdiel v reálnej spotrebe bol citeľný.
Obsah pokračuje pod reklamou
Dnešná realita je však úplne iná. Moderné automatické prevodovky majú osem, deväť či dokonca desať stupňov, pracujú s uzamykateľnými meničmi a dokážu motor držať v optimálnom pásme oveľa presnejšie než väčšina vodičov s manuálom.
Veľkú rolu zohráva aj štýl jazdy. Pri manuálnej prevodovke závisí spotreba výrazne od vodiča. Neskoré radenie, zbytočné podtáčanie alebo naopak jazda vo vysokých otáčkach dokáže spotrebu rýchlo zvýšiť.
Automat naopak pracuje konzistentne, predvída a prispôsobuje sa jazdným podmienkam. V praxi to často znamená, že rozdiel v spotrebe je minimálny alebo dokonca v prospech automatu.
Zaujímavé je, že pri niektorých typoch pohonov má automat jasnú výhodu. Platí to najmä pre hybridy, kde je automatická prevodovka nevyhnutnou súčasťou celého systému, ale aj pre moderné turbomotory, ktoré profitujú z presného riadenia otáčok.
Stále však existujú výnimky. Staršie automaty alebo jednoduché robotizované prevodovky môžu mať vyššiu spotrebu než manuál. Rovnako platí, že pri veľmi dynamickej jazde môže automat držať motor v otáčkach dlhšie, než by si zvolil skúsený vodič s manuálom.
Automatická prevodovka už dávno neznamená automaticky vyššiu spotrebu. V moderných autách je rozdiel často zanedbateľný a v niektorých prípadoch môže byť automat dokonca úspornejší než manuál. Mýtus o vysokej spotrebe automatu tak dnes platí skôr pre staršie generácie áut než pre súčasnú ponuku.