Pozrite si
S príchodom zimy si mnohí vodiči všimnú zvláštne správanie parkovacích senzorov. Auto pípa skôr, než by malo, niekedy naopak nereaguje vôbec, prípadne hlási prekážku tam, kde nič nie je.
Práve vtedy vzniká presvedčenie, že zima parkovacie senzory jednoducho kazí a že v mraze sa na nich nedá spoľahnúť. Pravda je však o niečo zložitejšia.
Samotný chlad parkovacie senzory nepoškodzuje a nemení ich presnosť priamo. Väčšina moderných áut používa ultrazvukové senzory, ktoré fungujú na princípe vysielania a prijímania zvukových vĺn. Tieto vlny sa v studenom vzduchu šíria len minimálne inak než v teplom.
Obsah pokračuje pod reklamou
Problémom zimy nie je teplota, ale všetko, čo s ňou prichádza. Sneh, ľad, soľ, blato a vlhkosť dokážu senzory čiastočne zakryť alebo zmeniť ich povrch. Ak je senzor obalený vrstvou špiny alebo ľadu, vysielaný signál sa odráža inak, než by mal. Auto potom môže hlásiť prekážku nepresne, príliš skoro alebo s oneskorením.
Ďalším faktorom je kondenzácia. Pri prechode z mrazu do teplejšieho prostredia, napríklad pri zaparkovaní v garáži, sa na povrchu senzorov môže vytvoriť jemná vrstva vlhkosti. Tá síce nie je viditeľná, no pre ultrazvukový signál predstavuje ďalšiu prekážku.
Zaujímavé je, že po očistení auta alebo po krátkej jazde, keď sa senzory zbavia nečistôt, sa ich správanie často vráti do normálu. To je jasný signál, že nejde o poruchu ani o vplyv samotného mrazu, ale o kombináciu zimných nečistôt a vlhkosti.
Záver je teda jasný. Zima sama o sebe presnosť parkovacích senzorov nezhoršuje. To, čo ich ovplyvňuje, je sneh, ľad, špina a kondenzácia na ich povrchu. Ak chcete, aby fungovali spoľahlivo aj v zime, stačí udržiavať senzory čisté.