Deväť európskych krajín chystá výstavbu veterných elektrární s výkonom 100 GW

Severné more sa má v nasledujúcich desaťročiach stať jedným z hlavných pilierov európskej energetiky. Krajiny, ktoré ho obklopujú, si čoraz viac uvedomujú, že obrovský potenciál vetra na otvorenom mori nie je len otázkou klímy, ale aj energetickej bezpečnosti a strategickej stability regiónu.

Najnovšia iniciatíva naznačuje, že spolupráca už nemá zostať len na papieri. pripravuje na podpis spoločnej deklarácie, ktorou sa zaviažu vybudovať 100 gigawattov offshore veternej energie v Severnom mori formou spoločných projektov.

Dohoda, o ktorej informoval Bloomberg, má byť podpísaná na stretnutí ministrov energetiky v Hamburgu a je súčasťou širšieho plánu, podľa ktorého by do roku 2050 malo v regióne vzniknúť až 300 gigawattov veterných elektrární na mori.

Spoločné projekty majú tvoriť približne tretinu tohto cieľa, teda práve spomínaných 100 gigawattov. Podľa návrhu dokumentu by prevádzkovatelia prenosových sústav mali už v 30. rokoch tohto storočia uviesť do pohybu prvých 20 gigawattov takýchto cezhraničných projektov. Ide o výrazný posun oproti doterajšiemu prístupu, keď si jednotlivé krajiny budovali offshore kapacity prevažne samostatne a infraštruktúru plánovali najmä v národnom kontexte.

Dôležitou súčasťou dohody však nie je len samotná výstavba. Krajiny chcú zároveň výrazne posilniť ochranu kritickej energetickej infraštruktúry. V deklarácii sa počíta so zdieľaním bezpečnostne relevantných dát a s užšou spoluprácou pri prevencii fyzických aj kybernetických hrozieb. Spomína sa napríklad testovanie komponentov veterných turbín či koordinácia pri reakciách na podozrivé incidenty na mori.

Téma bezpečnosti sa dostáva do popredia najmä po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022, ktorá v Európe zvýšila citlivosť na zraniteľnosť energetických sietí. V posledných rokoch sa objavilo viacero prípadov poškodenia podmorských káblov a energetických prepojení, pričom začiatkom tohto roka zostali desaťtisíce domácností v Berlíne niekoľko dní bez elektriny po úmyselnom podpaľačskom útoku. Aj preto návrh dokumentu hovorí o potrebe vysokej úrovne fyzickej aj digitálnej ochrany infraštruktúry pred zámerným aj nedbanlivým konaním.

Na stretnutí v Hamburgu sa majú zúčastniť aj zástupcovia NATO a Európskej komisie, pričom medzi účastníkmi má byť aj Island, hoci nepatrí medzi krajiny Severného mora. Iniciatíva tak presahuje čisto energetický rozmer a dotýka sa aj širších otázok bezpečnosti a geopolitiky, o to viac v kontraste s vývojom v USA, kde prezident Donald Trump dlhodobo kritizuje veternú energetiku a nedávno ostro napadol európske plány v tejto oblasti.

Severné more má pritom podľa Európskej únie zohrávať kľúčovú úlohu pri dosahovaní klimatickej neutrality do polovice storočia. Okrem výroby elektriny z vetra sa s ním spája aj potenciál pre produkciu zeleného vodíka, ktorý má pomôcť dekarbonizovať energeticky náročný priemysel. Ak sa plány podarí naplniť, spoločné veterné parky by mohli prispieť k nižším cenám energie, vyššej energetickej nezávislosti a stabilnejšiemu európskemu energetickému systému.