Pozrite si
Tesla ešte pred pár rokmi predstavovala v Európe symbol elektromobilovej expanzie. Gigafactory Berlin v Grünheide mala byť dôkazom, že americká automobilka to so starým kontinentom myslí vážne.
Dnes však nad týmto závodom visí otáznik, ktorý by bol ešte nedávno nemysliteľný. Má vôbec jeho prevádzka v súčasných podmienkach zmysel?
Kombinácia prudkého prepadu predajov, nevyužitej výrobnej kapacity a narastajúceho konfliktu s odborovým zväzom IG Metall vytvára obraz, v ktorom sa ekonomické argumenty miešajú s politikou a vnútrofiremnou stratégiou. Pôvodne pracovnoprávny spor môže v skutočnosti zakrývať oveľa hlbší problém v podobe slabnúceho dopytu po vozidlách Tesla v Európe.
Obsah pokračuje pod reklamou
Najnovšie registračné údaje za rok 2025 ukazujú, že Tesla v Európe predala približne 235-tisíc áut, čo je medziročný pokles o takmer 28 percent. Ešte v roku 2024 pritom dodala vyše 325-tisíc vozidiel. Prepad sa netýka len jedného či dvoch trhov. Výnimkou je prakticky iba Nórsko, kde však rast súvisel s dočasnými daňovými zmenami a presunom dopytu z roku 2026 do posledných mesiacov 2025. Vo väčšine veľkých krajín sú čísla výrazne červené: Nemecko -48 percent, Francúzsko -37 percent, Švédsko takmer -67 percent.
Práve Nemecko, ktoré malo byť prirodzeným pilierom odbytu pre berlínsku fabriku, zaznamenalo jeden z najtvrdších pádov. To je zásadný problém, pretože ekonomická logika Gigafactory Berlin bola postavená na vysokých objemoch. Závod je dnes schopný vyrábať približne 5 000 áut týždenne, teda okolo 240-tisíc ročne, s teoretickým stropom až 500-tisíc vozidiel. V minulosti Tesla dokonca hovorila o ambícii dostať sa časom na milión áut ročne. Pri súčasnom dopyte v Európe však tieto čísla pôsobia skôr ako relikt optimistickej minulosti.
Ak Tesla dnes v celej Európe predá menej áut, než koľko by samotná fabrika v Grünheide dokázala vyrobiť, otázka efektivity je nevyhnutná. O to viac, že pred spustením nemeckej výroby dokázala automobilka zásobovať Európu výhradne dovozmi z Číny a USA a v absolútnych číslach predávala viac než teraz. V takomto svetle sa prínos lokálnej výroby scvrkáva najmä na globálnu optimalizáciu kapacít, nie na posilnenie pozície v Európe.
Do tohto ekonomicky napätého kontextu vstupuje ostrý konflikt s odborovým zväzom IG Metall. Pred blížiacimi sa voľbami do podnikovej rady vystúpil riaditeľ závodu André Thierig s varovaniami, že posilnenie vplyvu IG Metall by mohlo viesť k zastaveniu investícií do Grünheide. Podľa nahrávok z internej akcie, na ktoré sa odvoláva Handelsblatt, Thierig otvorene naznačil, že si nevie predstaviť, že by Elon Musk a vedenie Tesly rozhodli o rozširovaní fabriky, ak by odbory získali väčšinu.
Oficiálne ide najmä o spor okolo pracovných podmienok, vrátane požiadavky 35-hodinového pracovného týždňa. V širšom kontexte však tieto vyjadrenia vyznievajú ako jasný signál: budúcnosť závodu je podmienená nielen trhom, ale aj vnútornou mocenskou rovnováhou. Tu sa objavuje interpretácia, že odborový konflikt môže Tesle poslúžiť ako vhodné vysvetlenie pre kroky, ku ktorým by ju aj tak tlačila matematika.
Zatvorenie alebo výrazné obmedzenie úplne novej továrne by bolo pre firmu, ktorá roky stavala príbeh o neobmedzenom dopyte, mimoriadne nepríjemným priznaním zlyhania. Ak sa však dá rozhodnutie rámcovať ako dôsledok „nekonkurencieschopného pracovného prostredia“, pozornosť sa presunie z otázky slabého dopytu na externý faktor. V takom prípade by návrat k dovozom z Číny, aj napriek clám, mohol vychádzať finančne výhodnejšie než prevádzka poloprázdnej fabriky v Nemecku.
Celá situácia je o to paradoxnejšia, že v rovnakom čase čínski výrobcovia, na čele s BYD, spúšťajú alebo plánujú nové továrne v Európe. Pred piatimi rokmi by len málokto predpokladal, že Tesla bude riešiť otázku nadbytočnej kapacity práve v momente, keď konkurencia do regiónu vstupuje s rastovými ambíciami.
Gigafactory Berlin zatiaľ nekončí a žiadne oficiálne rozhodnutie o jej obmedzení nepadlo. Čísla z predajov a tón komunikácie vedenia však naznačujú, že jej budúcnosť už zďaleka nie je taká istá, ako sa kedysi zdalo. Rok 2026 tak môže byť pre európsku stratégiu Tesly oveľa zásadnejší, než by si automobilka želala.
Zdroj