Pozrite si
Ani 13. máj nepatril medzi dni, kedy sa v blízkej či vzdialenejšej histórii neudialo nič zlé. Práve v tento deň v roku 1921 zasiahla Zem jedna z najintenzívnejších geomagnetických búrok 20. storočia.
Spôsobila rozsiahle narušenie technologických systémov po celom svete. Táto udalosť, známa ako Veľká geomagnetická búrka z mája 1921, začala 13. mája a trvala až do 16. mája.
Geomagnetická búrka je termín, ktorý by na prvé počutie mal patriť do sci-fi, ale bohužiaľ, zhruba raz za sto rokov sa vyskytne aj na Zemi.
Obsah pokračuje pod reklamou
Následky nami popisovanej búrky sa prejavili najmä na telegrafných linkách, ktoré v tom čase tvorili hlavný komunikačný kanál medzi mestami a štátmi. Čo by sa stalo dnes, keď sme bytostne závislí na technológiách a internete? Je desivé si to čo i len predstaviť.
Silné solárne erupcie a následný korónový výron hmoty spôsobili v máji 1921 prudký nárast geomagnetických tokov, čo viedlo k masívnym výpadkom telegrafných služieb. Najviac postihnuté bolo USA, kde sa v niektorých prípadoch objavili dokonca aj požiare v telegrafných staniciach. Prúdy vyvolané geomagnetickou búrkou totiž preťažili vedenia a spôsobili iskrenie, ktoré viedlo k vzniku požiarov.
Táto udalosť bola natoľko intenzívna, že aurora borealis (polárna žiara) bola viditeľná až na juhu Texasu či na Kube. Ľudia boli fascinovaní, no zároveň vydesení týmto prírodným javom, ktorý v tom čase nemal vedecké vysvetlenie prístupné širokej verejnosti.
Geomagnetická búrka z mája 1921 bola svojou intenzitou porovnateľná so „slávnou“ Carringtonovou udalosťou z roku 1859. Carringtonova udalosť bola najsilnejšou zaznamenanou geomagnetickou búrkou vôbec, udalosť z roku 1921 dokázala, že technologická infraštruktúra je vysoko zraniteľná voči slnečným erupciám a geomagnetickým poruchám.
Je nad slnko jasnejše, ak to tak môžeme prirovnať, že dnes by podobná búrka mohla spôsobiť oveľa väčšie škody. Moderné technológie sú značne závislé od elektrických a komunikačných sietí. Satelity, GPS systémy a dokonca aj elektrické rozvodné siete by mohli byť vážne, či dokonca nezvratne poškodené.
Vedci, inžinieri a ostatní experti sa snažia vytvoriť systémy včasného varovania a ochrany pred vesmírnym počasím, tak aby sa predišlo katastrofickým následkom podobných udalostí v budúcnosti. Každopádne, mali by sme si položiť otázku, ako by prežiť niekoľko dní, či týždňov bez elektriny (tá sa dá našťastie získať lokálne z obnoviteľných zdrojov), ale najmä bez internetu, GPS a satelitov.
Zdroj