Robin Chase je významnou americkou podnikateľkou v oblasti dopravy, spoluzakladateľkou a bývalou generálnou riaditeľkou Zipcaru, najväčšej spoločnosti na zdieľanie áut na svete.
Ako vizionárka a inovátroka v oblasti dopravy, desať rokov pred vznikom spoločností ako Airbnb či Uber, pomohla naštartovať „kolaboratívnu ekonomiku“, ktorá dnes mení spôsob, akým ľudia využívajú zdroje.
Robin Chase sa narodila a vyrastala ako dcéra amerického diplomata, vďaka čomu strávila väčšinu svojho detstva na Blízkom východe, v Svazijsku (dnes Eswatini) a vo Washingtone, DC. Od útleho veku tak bola vystavená rôznym kultúrnym normám a zvykom, čo významne ovplyvnilo jej neskorší prístup k podnikaniu a vedeniu.
Od svojho otca sa vraj naučila dôležitú hodnotu rešpektovania všetkých ľudí bez ohľadu na ich príjem či úroveň vzdelania. Ako sama vysvetlila: „Môj otec sa ku každému správal neuveriteľne dobre, zdvorilo a s rešpektom… Bola som vychovaná s myšlienkou, že sa rodíme do rôznych druhov okolností, a to, aké oblečenie nosíte a aké vzdelanie ste náhodou získali, nemá vplyv na to, akým človekom ste alebo ako tvrdo pracujete, alebo aký je váš zámer.„
Od svojej matky, ktorá bola umelkyňa, sa zas Chase naučila byť flexibilná a využívať „dostupné vstupy“. V rôznych krajinách, kde žili, jej matka zakladala a zanechávala za sebou domáce remeselné činnosti: „V mnohých krajinách, kde sme boli dva až štyri roky, sa moja matka venovala maľovaniu na rôzne predmety alebo robeniu makramé, rezbárstvu alebo zemiakovej tlači, a potom si najala záhradníka, aby to robil s ňou, a potom ďalšiu osobu a, verte alebo nie, v troch krajinách zanechala domáce priemysly, ktoré sa premenili na spoločnosti… Sledovala som ju s obdivom a (pomyslela som si) wow! Vytvorila niečo z ničoho.„
Robin Chase začala svoju univerzitú kariéru na American College v Paríži a následne prestúpila na Wellesley College, kde študovala francúzštinu, angličtinu a filozofiu. Po absolvovaní vysokej školy bolo jednou z jej prvých pracovných pozícií miesto projektovej administrátorky v spoločnosti John Snow Inc. (JSI), začínajúcom podniku v oblasti výskumu a poradenstva v oblasti verejného zdravia, kde spravovala niekoľko kontraktov pre United States Agency for International Development (USAID).
Neskôr sa Robin Chase prihlásila na MIT Sloan School of Management. Pôvodne bola odmietnutá kvôli nízkemu skóre z matematiky, keďže matematiku nemala od strednej školy. Prosila prijímaciu kanceláriu MIT Sloan, aby prehodnotila svoje rozhodnutie, a povedali jej, že ak opäť absolvuje GMAT a výrazne zlepší svoje matematické skóre, bude prijatá. Chase strávila týždne štúdiom matematickej časti GMAT a dosiahla dostatočne dobré výsledky na to, aby bola prijatá do ročníka 1986. Bola jednou z 32 žien v ročníku s 220 študentmi.
Svoje vzdelanie si ďalej rozšírila štipendiom Loeb Fellowship na Harvard Graduate School of Design, kde sa venovala štúdiu mestskej politiky a plánovania dopravy. Toto interdisciplinárne vzdelanie jej umožnilo prepojiť podnikateľské myslenie s pochopením mestského prostredia a jeho potrieb v oblasti mobility.
Zrod Zipcaru
Jedného dňa v septembri 1999, vraj pri káve, pozorne počúvala svoju priateľku Antje Danielson, geochemičku, ktorá pracovala pre Univerzitný výbor pre životné prostredie na Harvarde, keď jej rozprávala o podnikaní v oblasti zdieľania áut, o ktorom sa dozvedela počas návštevy Berlína.
Tento koncept ju zaujal natoľko, že v januári 2000 napísala obchodný plán aj so svojou priateľkou Antje Danielson a zafinancovali svoj startup sumou 75 000 dolárov. Chase sa stala generálnou riaditeľkou a do júna mal Zipcar dve autá na ulici v Cambridge a jedno v bostonskej štvrti Beacon Hill.
Pri zakladaní Zipcaru sa Chase stretla s mnohými skeptikmi. Požičovne áut si nemysleli, že by mohla rozšíriť podnikanie kvôli tomu, že jej nákupy áut by boli v takom malom objeme. Iní pochybovali, že existuje životaschopný trh. Jeden viceprezident požičovne áut v Somerville povedal pre The Wall Street Journal, že Chase-ovej nápad je „hrozný. Nemyslím si, že to bude fungovať.“
Chase hľadala ďalších ľudí, ktorí by sa pripojili k tímu, ktorí boli, ako to nazvala, „schopní, nesťažujúci sa, vynaliezaví a inovatívni, nepotrebovali veľa dohľadu a nepotrebovali peniaze, aby niečo urobili.“ Zámerne nevyhľadávala ľudí z požičovní áut, pretože vedela, že to, čo vytvára, bude veľmi odlišné od štandardného prenájmu áut.
Štúdie ukazujú, že Zipcar významne znižuje vlastníctvo áut (1 Zipcar nahradí až 13 osobne vlastnených áut, 83 % členov nevlastní auto, členovia vlastnia takmer o 80 % menej vozidiel ako priemerná americká domácnosť, pomohol znížiť emisie CO2 o cca 7 miliárd kg od roku 2016). Pripravil pôdu pre vzostup širšej zdieľanej ekonomiky vrátane Airbnb, Uber a Lyft.
Základný princíp Zipcaru bol (a stále je) jednoduchý: umožniť mestským obyvateľom pohodlný, spoľahlivý, rýchly prístup k autám. Či už ho potrebovali na hodinu-dve, alebo na niekoľko dní. Chase chcela, aby sa Zipcar stal všadeprítomným v krajine, kde 66 miliónov ľudí žilo v 20 najväčších metropolitných oblastiach a 20 miliónov ľudí používalo verejnú dopravu na dochádzanie do práce.
Hoci Chase považovala environmentálne výhody Zipcaru za druhoradú súčasť svojej vízie, už vtedy stáli za zmienku. Počas svojho prieskumu o odvetví zdieľania áut narazila na niekoľko európskych štúdií, ktoré odhadovali, že každé zdieľané auto by malo za následok o 7,5 individuálne vlastnených áut menej na cestách.
Chase viedla Zipcar ako generálna riaditeľka od jeho založenia v roku 2000 do februára 2003. V januári 2001 ale prepustila Danielson po tom, čo požiadala predstavenstvo Zipcaru o možnosť prijímať a prepúšťať rozhodnutia bez konzultácie s nimi. Nakoniec vo februári 2003, po ťažkostiach pri zabezpečovaní ďalších kôl financovania, bola Chase nahradená ako generálna riaditeľka predstavenstvom Zipcaru Scottom Griffithom. Po odchode zo Zipcaru ale Chase pokračovala v inovatívnych projektoch v oblasti dopravy.
V roku 2007 spoluzaložila GoLoco.org, službu na zdieľanie jázd, ktorú predstavila ako prvú spoločnosť, ktorá kombinovala zdieľanie jázd, sociálne siete a jednoduché platby. Spoločnosť medzičasom ale zanikla. Chase uviedla, že kľúčovou chybou bolo minúť príliš veľa peňazí na webovú stránku a softvér predtým, ako sa zapojili prví zákazníci a získala sa spätná väzba. V roku 2011 zas založila Buzzcar, peer-to-peer službu zdieľania áut vo Francúzsku. Buzzcar neskôr získala spoločnosť Drivy (teraz Getaround.com).
V roku 2012 spoluzaložila Veniam, spoločnosť zaoberajúcu sa komunikačnými sieťami vozidiel, ktorá prenáša terabyty údajov medzi vozidlami a cloudom. Veniam sa zameriava na budovanie sieťovej štruktúry pre „internet pohybujúcich sa vecí“, umožňujúc napríklad autobusom fungovať ako mini mobilné veže a podporujúc autonómne vozidlá. Zdroj poskytuje abstrakt dizertačnej práce analyzujúcej produkt Veniamu V2V Delay Tolerant pre nebezpečnostné aplikácie, využívajúci Wi-Fi na nákladovo efektívny prenos dát a konštatujúci dočasnú konkurenčnú výhodu.
Ďalším príkladom jej inovatívneho myslenia je NUMO (New Urban Mobility Alliance), globálnu alianciu na usmerňovanie nových technológií mestskej mobility pre udržateľné a spravodlivé mestá. NUMO spolupracuje s mestami, mimovládnymi organizáciami, spoločnosťami a zástancami komunít na implementácii Zásad zdieľanej mobility pre obývateľné mestá (Shared Mobility Principles for Livable Cities).Medzi iniciatívy patrí Nový atlas mikromobility, Príručka pre zdieľanú mikromobilitu a projekt o využívaní dát na dosahovanie politických cieľov. Zdroj spomína prácu NUMO na zásadách ochrany súkromia pre dáta o mobilite.
Okrem týchto podnikateľských iniciatív je Chase aj autorkou knihy „Peers Inc: How People and Platforms are Inventing the Collaborative Economy and Reinventing Capitalism“, ktorá skúma, ako ľudia a platformy menia kolaboratívnu ekonomiku a pretváraju kapitalizmus. Vo svojej knihe Chase predstavuje model, v ktorom sa kombinuje to najlepšie z ľudskej sily s tým najlepším z podnikovej sily, čím sa uvoľňuje silná tvorivá sila.
Chase priniesla revolučný prístup k využívaniu technológií v oblasti mobility. Zipcar bol priekopníkom v využívaní internetu a bezdrôtových technológií na umožnenie rezervácií a sledovania využívania áut užívateľmi. V čase, keď chase začala s podnikám Zipcaru v roku 2000, percentá dospelých, ktorí pravidelne používali internet v Spojených štátoch (46%), vlastnili mobilné telefóny (iba trochu viac ako 53%) a používali internet bezdrôtovo (0%), naznačovali, že Chase čelila strmému kopcu vo svojej snahe vybudovať spoločnosť založenú na internete a bezdrôtových technológiách.
Za svoje priekopnícke úsilie v oblasti zdieľanej ekonomiky a udržateľnej mobility získala Chase viacero ocenení a uznaní:
- Bola zaradená medzi 100 najvplyvnejších ľudí podľa časopisu Time v roku 2009
- Získala ocenenie Fast Company Fast 50 Innovators za inovácie
- Bola označená za jedného z BusinessWeek Top 10 Designers
- Získala ocenenie Massachusetts Governor’s Award for Entrepreneurial Spirit
- Bola menovaná za Start-up Woman of the Year
- Získala technologické a inovačné ocenenia od magazínov Fortune, CIO a InfoWorld
- Získala početné environmentálne ocenenia od národných, štátnych a miestnych vlád a organizácií
- Získala čestný doktorát dizajnu z Illinois Institute of Technology
Ocenenia nie sú len osobnými úspechmi, ale aj ukazovateľmi rastúceho mainstreamového prijatia a uznania myšlienok, ktoré Chase presadzovala – zdieľaná ekonomika, udržateľná doprava a kolaboratívne inovácie. Pomáhajú legitimizovať tieto koncepty a zosilňovať jej hlas, poskytujúc jej väčšiu platformu na ovplyvňovanie verejného diskurzu a politiky.
V osobnom živote je Chase matkou troch detí. Je vydatá za Roya Russella, ktorý jej pomáhal s technologickou stránkou Zipcaru. Jej skúsenosti ako matky a manželky formovali jej podnikateľské rozhodnutia – napríklad, jej motivácia pre založenie Zipcaru čiastočne vychádzala z jej vlastnej potreby druhého auta, keď jej manžel zobral rodinné auto do práce.
Robin Chase je skutočnou priekopníčkou v oblasti zdieľanej ekonomiky a udržateľnej mobility. Jej inovatívne myslenie a odvaha pustiť sa do neprebádaných vôd priniesli revolúciu v spôsobe, akým ľudia pristupujú k vlastníctvu áut a doprave vo všeobecnosti. Zipcar bol len začiatkom jej vplyvu – jej následné podniky a práca v oblasti politiky pokračovali v formovaní spôsobu, akým ľudia premýšľajú o mobilite a zdieľaní zdrojov.
Ako sama Chase vysvetlila, keď hovorila o svojej matke: „Mala túto vášeň, ktorú robila pre svoje vlastné potešenie, a potom sa o ňu podelila, učila a zamestnávala ľudí. Keď odišla, zanechala za sebou túto významnú vec.“ Rovnako ako jej matka, aj Chase zanechala svoju vlastnú „významnú vec“ – odkaz inovácií, spolupráce a udržateľnosti, ktorý bude formovať našu budúcnosť ešte mnoho rokov.
Trvalé dedičstvo Robin Chase nespočíva len v jej úspechoch ako podnikateľky, ale predovšetkým v jej úlohe vizionárskej mysliteľky, ktorá zásadne zmenila naše vnímanie využívania zdrojov, komunitnej spolupráce a budúcnosti mestského života. Jej cesta ponúka presvedčivú prípadovú štúdiu o tom, ako inovatívne nápady, spojené s odolnosťou a záväzkom voči spoločenskému dobru, môžu viesť k transformačnej zmene.