Roboti verzus astronauti: Aká je budúcnosť vesmírneho výskumu?

Astronauti na cestách do vesmíru príliš ďaleko nezablúdili. Väčšina z nich neprekročila obežnú dráhu Zeme a najvzdialenejšou misiou boli lety programu Apollo k Mesiacu. Automatické sondy naproti tomu za šesť desaťročí navštívili aj najvzdialenejšie kúty solárneho systému a niekoľko z nich už prekročilo obežnú dráhu Pluta a mieria do neprebádaných temnôt Kuiperovho pásu.

Niektorí vedci sa pýtajú, či budú v budúcnosti vôbec ľudskí astronauti potrební. Lord Martin Rees, britský kráľovský astronóm si nemyslí, že peniaze daňových poplatníkov by sa mali míňať na posielanie ľudí do vesmíru. „Jediný prípad, keď tam bude treba posielať ľudí, je dobrodružstvo, zážitok pre bohatých ľudí. A to by malo byť financované z privátnych zdrojov,“ tvrdí Lord Martin Rees. Milovníci sci-fi, ani fanúšikovia kozmonautiky by asi nesúhlasili, ale vesmír je pre ľudí pri súčasnej úrovni vývoja civilizácie mimoriadne nepriateľským prostredím. Platí to nielen o medziplanetárnom priestore (na medzihviezdne lety môžeme predbežne zabudnúť), ale aj o pobyte na povrchu Mesiaca, Marsu a iných objektov Slnečnej sústavy.   

Umelecká predstava sondy Parker Solar Probe približujúcej sa k slnku

Na rozdiel od ľudí, roboti a robotické sondy nepotrebujú zásoby potravín, vody a kyslíka, netrpia v nízkej, či nulovej gravitácii, a dokážu odolávať extrémnym teplotám aj radiácii. Na Marse, Mesiaci, asteroidoch, aj v iných končinách Slnečnej sústavy už vykonali automatické vesmírne sondy veľký kus práce. Najnovšie na Štedrý večer 2024 slnečná sonda NASA Parker Solar Probe preletela v tesnej blízkosti Slnka, pričom čelila teplotám cez 1 000 stupňov Celzia. Prelet sa odohral bez spojenia so Zemou, keďže sonda vykonávala svoje naprogramované úlohy sama.

Ďalšou pomerne čerstvou udalosťou bol 1. decembra 2024 piaty prelet sondy ESA a JAXA BepiColombo okolo Merkúra. v roku 2026 to bude druhá misia, ktorá zakotví na obežnej dráhe okolo tejto planéty. Najbližšiu planétu k Slnku navštívili len sondy NASA – Mariner 10 preletel okolo Merkúra trikrát v rokoch 1974 a 1975, a Messenger obiehal okolo planéty v rokoch 2011 až 2015. K Jupiterovmu mesiacu Europa mieri zároveň ďalšia sonda NASA, Europa Clipper. Táto najväčšia medziplanetárna sonda v histórii štartovala 14. októbra a na konci svojej cesty bude skúmať podpovrchový oceán na na ľadovom mesiaci Jupitera. Má však pred sebou ešte dlhú cestu.

Robotické misie pracujú vo vesmíre už roky a to aj na povrchu planét. Spomeňme marsovské a lunárne rovery. A ako sa vyvíja AI, roboti budú stále múdrejší a šikovnejší a ich misie budú lacnejšie, ako vyslanie astronautov. Roboti môžu prispieť k vedeckému výskumu so schopnosťou cestovať do miest nehostinných pre ľudí, kde môžu používať nástroje na štúdium a sondovanie atmosféry a povrchov. „Ľudia sú všestrannejší a veci robíme rýchlejšie ako robot, ale udržať nás vo vesmíre pri živote je naozaj ťažké a drahé,“ hovorí Dr. Kelly Weinersmith, biológ z Rice University v Texase.

Ale robotické sondy majú tiež svoje obmedzenia. Väčšinou sú pomalé a príliš „metodické“ Napríklad na Marse sa rovery Curiosity a Perseverance pohybujú rýchlosťou sotva 0,1 míľ/hod (160 m/hod). Doktor Ian Crawford, planetárny vedec z Londýnskej univerzity verí, že algoritmy AI by mohli umožniť roverom fungovať efektívnejšie. Výzvou je, že na prevádzku systémov umelej inteligencie, ako sú veľké jazykové modely (LLM), je potrebné obrovské množstvo energie, ktorým marsovské rovery zďaleka nedisponujú.

Ďalšou formou technológie, ktorá by mohla prevziať základné úlohy a funkcie vo vesmíre sú komplexné humanoidné roboty s robotickými končatinami, ktoré viac napodobňujú fyzické schopnosti ľudí.

Robota Valkyrie postavilo Johnsonovo vesmírne stredisko NASA, aby v roku 2013 súťažil v teste robotiky. Dávno pred vytvorením Valkyrie bol  prvým humanoidným robotom NASA navrhnutým na použitie vo vesmíre Robonaut, ktorý plnil úlohy určené inak pre ľudí.

V rokoch 2014 až 2016 pracovala na ISS jeho novšia verzia Robonaut 2 (R2). Vďaka špeciálne navrhnutým rukám mohol používať rovnaké nástroje ako astronauti a vykonávať zložité a presné úlohy, ako je uchopenie predmetov alebo stláčanie spínačov.

Elon Musk, majiteľ spoločnosti SpaceX, má však s vesmírom vlastné plány. Keďže sa nehodlá sústrediť na výskum, ale na kolonizáciu planét – primárne Marsu, má v otázke ľudských astronautov (osadníkov) jasno. Nevylučuje to síce nasadenie robotov, skôr naopak, ale v konečnom dôsledku by chcel Musk vybudovať na Marse za 20 rokov miliónovú kolóniu pozemšťanov.

To je hlavným cieľom vyvíjanej kozmickej lode Starship a nosiča Super Heavy, aj keď skôr ako na Marse, pravdepodobne pristane na Mesiaci. Lunárny lander Starship HLS má na povrch Mesiaca v roku 2027 dopraviť astronautov v rámci misie Artemis III. Podľa aktuálnych plánov SpaceX by mal v nepilotovanej verzii pristáť na Mesiaci v roku 2026 a v tom istom roku aj na Marse.

Dlhodobý pobyt na Marse (aj samotná niekoľkomesačná cesta) však skrýva množstvo neznámych, vrátane nespočetných technických problémov. Lord Rees má však svoju vlastnú víziu, v ktorej by sa ľudské a robotické skúmanie mohlo zlúčiť do tej miery, že samotní ľudia by boli čiastočne „vylepšení“, aby sa vyrovnali s extrémnymi podmienkami prostredia. Mohlo by to zahŕňať rôzne techniky genetickej modifikácie a kyborgské doplnky. V tomto smere by si asi rozumel s Elonom Muskom, ktorý zastáva názor, že výkonný čip v mozgu vylepší naše schopnosti v súperení s umelou inteligenciou.

Človek je najkozmopolitnejší tvor na Zemi a pri prenikaní do preňho neprirodzených prostredí si zatiaľ vystačil s použitím rôznych skafandrov a špeciálnych pomôcok, bez chirurgických a genetických zásahov. Ako to bude pri prenikaní na iné planéty, ukáže až budúcnosť.