Ako sa Čína stala svetovým lídrom v exporte automobilov a prekonala Japonsko

História, ktorú sme videli pri expanzii čínskych smartfónov a ďalšej spotrebnej elektroniky sa opakuje pri automobiloch. Po vágnych začiatkoch sa čínsky priemysel elektromobilov v rekordnom čase reorganizoval a za približne 5 rokov sa Čína zo zaostávajúceho hráča vypracovala na globálneho lídra.

V roku 2020 bola Čína stále na začiatku prechodu na elektromobily. Keďže elektromobily na tamojšom trhu tvorili len 5,4 % nových vozidiel, Čína zaostávala za Kaliforniou a mnohými krajinami Európy, keď len mierne prekonávala celosvetový priemer 4,6 %. V tom čase si Čína stanovila pomerne málo ambiciózny cieľ dosiahnuť 50-percentný podiel predaja elektromobilov do roku 2035. Pritom to ani nemuseli byť čisté EV, keďže číslo zahŕňalo aj plug-in hybridy, či hybridy, ktoré majú stále spaľovací motor. Tento mix Čína klasifikuje ako „vozidlá s novou energiou“ (NEV).

Zdá sa však, že túto métu Čína pokorila omnoho skôr. Už v júli 2024 mali nové elektromobily a plug-in hybridy na čínskom trhu podiel 50,7 % predaja áut.

Rok 2020 bol pre čínsky priemysel elektromobilov kritický a zároveň zlomový. Čína výraznými reštrikciami reagovala na začiatok pandémie COVID-19, čo znamenalo veľký pokles predaja vozidiel v krajine, podobne ako vo zvyšku sveta. Po uvoľnení opatrení sa však predaj zotavil a domáci výrobcovia elektromobilov začali zvyšovať ich výrobu aj kvalitu. Zvyšok sveta medzitým obviňoval Čínu zo všetkých druhov ekologických neduhov. Technologické blokády a diskusie o clách viedli k spotrebiteľskému nacionalizmu, pričom čínski spotrebitelia na najväčšom trhu vyjadrili záujem o domáci tovar viac ako predtým.

To spolu s novými emisnými pravidlami, na ktoré sa zvyšok svetových výrobcov automobilov riadne nepripravil, viedlo k prebytku dodávok konvenčných áut – väčšinou od zahraničných značiek. Čínski predajcovia automobilov dostali šesťmesačnú amnestiu, aby mohli dopredať zásoby áut a požadovali, aby výrobcovia automobilov rýchlejšie vyvíjali a vyrábali elektromobily. (Výzva Čínskej asociácie predajcov automobilov z marca 2023.)

V dôsledku tejto mobilizácie sa Čína tento rok stala najväčším svetovým vývozcom automobilov, čím z piedestálu zosadila Japonsko, ktoré bolo lídrom desaťročia predtým. V Európe, na Západe a v Japonsku zároveň vidíme iný prístup automobiliek a lobistov. Tí tlačia na spomalenie prechodu na elektromobilitu a pridávanie protekcionistických opatrení namiesto toho, aby sa pripravovali na nevyhnutnú zmenu v odvetví, ktorá už beží.

V médiách sa kritika elektromobility stala „povinnou jazdou“ a každá nehoda, či požiar elektromobilu sa zoširoka komentuje a zdôrazňuje ako argument proti elektroautám. Pritom je dokázané, že spaľováky horia mnohonásobne častejšie ako EV.

Administratíva Joa Bidena sa pokúsila zmeniť priemyselnú politiku USA, aby bola pripravená na elektromobily vďaka  zákonu o znížení inflácie, ktorý priniesol v USA stovky miliárd investícií a státisíce pracovných miest v oblasti elektromobilov. Ale nástup Donalda Trumpa, ktorý je známym priaznivcom fosílnych palív to môže zvrátiť. Uvidíme, aký vplyv bude mať na nového prezidenta jeho poradca Elon Musk. Ford, General Motors a Toyota North America pre istotu darujú po 1 milióne dolárov na nadchádzajúcu inauguráciu prezidenta Donalda Trumpa.

Rýchly nárast predaja elektromobilov v Číne, ktorý spĺňa stanovené ciele vo veľkom predstihu, môže vyzerať neobvyklý. Zvlášť v krajine s viac ako 1,4 miliardou obyvateľov, kde by sme očakávali značnú zotrvačnosť. Ale Čína už dokázala prekvapiť svet v mnohých infraštruktúrnych a energetických projektoch, ako je budovanie siete vysokorýchlostných železníc, alebo najväčších solárnych fariem na svete. Aj adaptácia elektromobility súvisí s rozvojom infraštruktúry – energetickej a nabíjacej – a ten Čína zjavne zvláda.

Existujú však aj iné príklady skorého naplnenia cieľov elektromobility. Jedným z pozitívnych príkladov je Nórsko, ktoré má ambiciózny cieľ ukončiť predaj áut so spaľovacím motorom do roku 2025. Krajina pritom nie je členom EÚ (hoci sa o to v minulosti pokúsila dvakrát, obyvatelia to v referendách odmietli) a nie je teda viazaná „Zeleným údelom EÚ“.

Aj keď sa tam stále predáva malé množstvo klasických automobilov, nórsky trh bol už v roku 2021 elektrifikovaný na viac ako 90 %. V novembri 2024 podiel predaja plne elektrických modelov na nórskom trhu dosiahol rekordných 94,9 %, takže úplný zákaz nových spaľovákov krajina zjavne nepocíti.  

Záujem o elektromobily v Nórsku trvá aj po tom, čo vláda zrušila väčšinu dotácií a stimulov, ktoré v minulosti podporovali rozbeh elektromobility. S tým súvisí aj dostupnosť nabíjacej infraštruktúry –  v krajine je aktuálne 29 473 verejných nabíjacích bodov. Pritom na jednu vysokorýchlostnú nabíjačku v Nórsku pripadá približne iba 100 áut. Tento počet sa možno v budúcnosti zvýši, ako budú postupne dožívať existujúce spaľováky. Ale vzhľadom na dlhodobú popularitu elektromobilov ich už na cestách zrejme nejazdí mnoho a spaľovacie motory tu dnes reprezentujú skôr plug-in hybridy.