Po skúsenostiach s 10“ tabletom používaným v úlohe primárneho počítača sa s vami podelíme o ďalší technologický extrémizmus. Každodenné používanie phabletu, a to nie nejakého 5,5“ „krpca“, ale rovno jedného z najväčších – 6,3“ Samsungu Galaxy Mega.
Keď bolo koncom leta 2013 potrebné vymeniť smartfón, pôvodne som pokukoval po phablete Samsung Galaxy Note II, ale keď sa mi do rúk na krátkodobý test dostala táto zaujímavosť, hneď som zmenil názor a som veľmi vďačný za možnosť dlhodobo testovať Samsung Galaxy Mega 6.3. Spomínam si ešte na jednu zo svojich poznámok z testovania v znení „ak sa zmestí do vrecka riflí, tento musím mať!“ A veru sa zmestí. Ale naozaj len tak-tak. Aj v nohaviciach s hlbokými vreckami neustále cítite, že máte vo vrecku „tablet“ a pri sadaní musí byť zariadenie otočené šikmo, inak je tlak na nohu, na vrecko a samozrejme na prístroj samotný ešte silnejší. Nechcem rozmýšľať, čo by povolilo skôr. Z plytšieho vrecka phablet musí aj pri šikmej polohe mierne vytŕčať, samozrejme do vrecka už nič iné nedáte. Možno však narazíte na nohavice s naozaj veľkými vreckami, kde sa aj Mega utopí, mne sa to nepodarilo.
V každom prípade, Mega v ruke vás vždy na chvíľu urobí centrom pozornosti, a to zďaleka nielen medzi technologickými nadšencami. Toto zariadenie je jednoducho kontroverzné. Najmä mladší ľudia sa ma často pýtali, či je to vlastne mobil alebo tablet. Odpoveď je phablet! Prístroj, ktorý spája oba svety – v kompromisnej miere ich výhody a samozrejme aj nevýhody. O tom sú predsa kompromisy, negatívam sa úplne vyhnúť nedá.
Keďže sa snažím o elektroniku starať, zvlášť keď nie som jej skutočným vlastníkom, k Mege som samozrejme zháňal puzdro. Problém bol v tom, že na začiatku jej používania to bol najväčší „mobil“ na trhu a tomu zodpovedala aj ponuka neoriginálneho príslušenstva (originálne je pre mňa zvyčajne príliš drahé). Najväčšie univerzálne zasúvacie púzdro (takýto typ preferujem) končilo niekde na smartfónoch s 5,5“ uhlopriečkou a v puzdre pre 7“ tablet by sa zas Mega utopila. Nakoniec som sa teda rozhodol pre flipové puzdro no-name výrobcu za 9 €.
Po počiatočnom nadšení z tohto moderného riešenia však prišlo vytriezvenie. Zadný plastový kryt vŕzgal (to sa dalo pri cene puzdra čakať a to mi vadilo najmenej), automatické odomykanie pomocou špeciálnych aplikácií a senzora priblíženia som kvôli enormnej spotrebe energie zavrhol, režim stojan nebol celkom stabilný a po čase sa mi začalo puzdro rozpadať, konkrétne sa látka začala odlepovať od plastového podkladu. Čo mi však vadilo najviac a čo mi je aj ľúto je, že smartfón nebol vôbec chránený po bokoch a strieborný rámik sa na viacerých miestach ošúchal. Flipové puzdro by som si napriek jeho výhodám už viackrát nekúpil. Mega vyzerá, akoby som sa o ňu nestaral, pritom za ten rok zaznamenala myslím len dva pády na mäkšiu podlahu a jedno veľmi malé ošpliechanie vodou. Bez následkov.
Hmotnosť zariadenia predstavovala v štandardnom stave okolo 200 gramov, s puzdrom takmer 250. To mi pôsobilo určité problémy pri fotografovaní alebo dlhšom telefonovaní. Považujem to však za veľmi malú cenu pri tom, čo všetko veľkosť Megy umožňuje. Subjektívne je to ideálna veľkosť pri surfovaní na webe, výborné je aj hranie hier (hoci to už ma dávnejšie opustilo), perfektne sa na Mege číta (na displej sa zmestí množstvo textu) a úplne dokonale sa píše. V tomto prípade ani nemá zmysel písať v režime na šírku, pretože tam už je subjektívne klávesnica príliš veľká. Na výšku sa mi však písalo naozaj úžasne a hoci mi za ten rok prešlo rukami kvantum testovacích prístrojov všetkých veľkostí a kategórií, na žiadnom sa mi nepísalo lepšie. Samozrejme hovorím iba o dotykových prístrojoch bez hardvérovej klávesnice.
HD rozlíšenie displeja som nikdy nepovažoval za nedostatočné. Po roku a ďalších skúsenostiach pripúšťam, že nejakých 20-30 PPI naviac by nebolo na škodu, ale Full HD je zasa už príliš veľa a s výraznými negatívnymi vedľajšími účinkami, najmä na výdrž batérie. V súvislosti s displejom som experimentoval s časovým limitom obrazovky a technológiou sledovania očí. Nakoniec som dospel k názoru podporenému aj poznámkami výrobcu v systéme, že limit 15 sekúnd a zapnuté sledovanie toho veľa neušetrí, lebo smartfón musí každú chvíľu snímať webkamerou a obraz analyzovať, aby rozpoznal vašu tvár – čo samozrejme nefunguje v protisvetle a v tme. Nakoniec som túto technológiu vypol a nastavil si limit na 1 minútu. Neviem či je to najefektívnejšie riešenie, ale pri iných problémoch s výdržou (ako popíšem nižšie) mi to začalo byť jedno.
Sú samozrejme aj situácie, keď obrovské telo phabletu a vyššia hmotnosť prekážajú. V niektorých prípadoch to ešte zhoršovalo mnou použité flipové puzdro. Napríklad pri surfovaní či hraní som mal vo zvyku vložiť medzi phablet a čelo puzdra prsty, aby sa zariadenie chladilo, aj keď to bol skôr puničkársky ťah, lebo k žiadnemu prehrievaniu nikdy nedochádzalo. Ako je známe o phabletoch, až na pár výnimiek sa vôbec nedajú používať jednou rukou, prakticky ani vytiahnuť z vrecka a v mojom prípade ani otvoriť puzdro. To bol pre mňa problém najmä na bicykli, keď som chcel občas skontrolovať stav merania jazdy či prečítať si SMS správu.
Už som tiež spomínal nepohodlie pri dlhom telefonovaní, viac mi však prekážalo fotografovanie a najmä natáčanie videa. Opäť značnú časť nepraktickosti spôsobilo puzdro, v tomto jeho predná časť visiaca zo zariadenia. Megu som pri natáčaní musel držať vo dvoch rukách – bez flipového puzdra by sa to viac-menej dalo aj v jednej. V každom prípade veľké rozmery a vyššia hmotnosť spôsobujú intenzívnejšie roztrasenie, ktoré snímky pomerne často znehodnotí. Chcelo by to stabilizáciu. Inak ale Mega fotila obstojne – z objektívneho hľadiska skôr priemerne, ale bol som spokojný a na niekoľkých outdoorovoých akciách bola cez deň schopná s dôstojnosťou konkurovať fotoaparátom i nahradiť chýbajúcu videokameru, samozrejme pri priemerne náročnom publiku.
V tomto prípade bol však určitým problémom vysoký dátový tok – hovoríme pritom iba o štandardnom 1080p videu (Full HD) pri 30 obrázkoch za sekundu. Do jedného gigabajtu sa zmestilo iba 8 minút videa, čo vychádza na priemerný dátový tok 16 Mbps. Napriek tomu som dlhý čas fungoval bez pamäťovej karty, len s internou 4,5 GB pamäťou. Po tom, ako mi 16 GB pamäťovka jednoducho „zdochla“, som si povedal, že ju vlastne nepotrebujem. Neskôr som si predsa opäť kúpil kartu rovnakej veľkosti a triedy UHS-I (ale už od iného výrobcu), práve kvôli možnosti nahrávať dlhšie videá. Používanie bez pamäťovej karty samozrejme znamenalo častejšie presúvanie dát do počítača.
Vtedy bol mojím počítačom tablet (o ňom v ďalších skúsenostiach), dátové spojenie medzi ním a Megou nefungovalo optimálne, preto som často využíval funkciu USB on the Go a microUSB kľúč. Žiaľ minimalistický model nie celkom dobre držal v microUSB konektore a „náhodné“ odpojenia určite neprospeli jeho životnosti, i keď po pár mesiacoch stále funguje bez problémov. Ešte k hardvéru – zadný reproduktor Megy bol na veľkosť phabletu priemerný. Zato kvalita hovoru a hlasitosť predného reproduktora bola vysoko nadpriemerná. Máloktorá testovačka, ktorá mi za ten rok prešla rukami, sa v tomto Mege vyrovnala.
Batérie smartfónov sú mojou obľúbenou oblasťou – dlhý čas bola neobľúbenou, keď som bol sklamaný z prístupu výrobcov ignorujúcich túto dôležitú disciplínu. V poslednom čase sa konečne začína poriadne zlepšovať. S Megou to bolo veľmi kolísavé. V prvých týždňoch som bol nadšený, tri dni som mal zabezpečené bez problémov a v prípade menej intenzívneho používania som sa dostal na 5 až 7 dní. Určite by sa ešte väčšou striedmosťou dalo dostať aj na 10, to sa mi žiaľ v praxi nikdy nepodarilo. To by samozrejme nezodpovedalo typickému využívaniu smartfónu a už vôbec nie phabletu.
Prekvapil ma vplyv signálu mobilnej siete na výdrž v nečinnosti – v relatívne vidieckej oblasti v porovnaní s krajským mestom bola výdrž pri slabšom využívaní phabletu aj o deň kratšia, určite aj kvôli výpadkom signálu. To bolo najlepšie obdobie, neskôr som však do prístroja „nahádzal“ viac než stovku aplikácií, o ktorých som vás potenciálne chcel oboznámiť v rámci našej rubriky Android aplikácií. Asi si dokážete predstaviť, koľko takéto kvantum softvéru vyplytvá energie, aj keď ho nepoužívate – najmä všelijaké systémové nástroje, ktoré sa v „ideálnom“ prípade bijú a pracujú proti sebe.
V najhorších chvíľach mi vydržala Mega menej ako 12 hodín, a to som ju nepoužíval. Neskôr sa výdrž po čistke aplikácií stabilizovala na 1-2 dňoch, softvéru ďalej ubúdalo, ale na pôvodné hodnoty som sa už nedostal. Je však pravda, že neskôr som už smartfón intenzívnejšie využíval na náročnejšie aplikácie (meranie cyklistiky pomocou GPS alebo aplikácia na meranie klikov, ktorá zakazuje zhasnutie obrazovky). Hoci som smartfón používal bez dátového pripojenia (iba s Wi-Fi, aj to nie zvlášť intenzívne) a v noci som ho prepínal do lietadlového režimu, moje podmienky majú ďaleko od štandardných a myslím si, že bežnému používateľovi by Mega vydržala dlhšie. Škoda že mi dojem kazilo masívne samovybíjanie.
S čím som nikdy nemal problém, bol výkon. Procesor, hoci len dvojjadrový, bol takmer celý čas podtaktovaný na 1,5 GHz v rámci integrovaného úsporného režimu. A to aj počas hier či náročnejšieho surfovania na webe. 1,5 GB operačnú pamäť považujem za ideálnu hodnotu pre strednú triedu. Hier už pravda veľa nehrávam, ale nepocítil som nedostatok operačnej pamäte ani grafického výkonu, a to ani raz. Tiež je ale pravda, že na smartfóne práve multitaskingovo nepracujem, naraz spúšťam len veľmi málo aplikácií, skôr ich hneď po dopracovaní ukončujem. Celý čas až na pár pokusov som využíval aplikáciu Advanced Task Killer. Striedavo som tiež (ne)využíval možnosť prečistiť pamäť RAM v integrovanom správcovi úloh. Táto činnosť sa tiež ukázala ako dôležitá pre výdrž v nečinnosti, neskôr sa žiaľ jej efekt stratil pri množstve parazitujúcich aplikácií.
Potrpel som si aj na pravidelné reštartovanie prístroja, aspoň raz týždenne. Ani na konci tohto intervalu som sa myslím nikdy nedostal pod 400 MB voľnej RAM, väčšinou ani pod 500. Po štarte sa držalo okolo 700-800 MB. Ako puntičkár som tiež zablokoval spúšťanie niektorých aplikácií, vrátane systémových. Nepotrebujem napríklad sociálne siete, zakázal som služby Google Play (kvôli desiatkam sledovacích povolení) a dokonca aj aktualizáciu softvéru. „Možno“ preto som ostal visieť na Androide 4.2.2, hoci 4.4.2-ka pre Megu už je dlhé mesiace vonku. Určite by to prístroju pomohlo. Moja chyba.
Na konci obdobia používania dochádzalo k občasným pádom niektorých aplikácií, občas nastávalo aj „náhodné“ reštartovanie prístroja – sčasti za to určite môžu konkrétne aplikácie, rozhodne však nie úplne. Keď už o aplikáciách, nepoužíval som žiadny antivírus ani ďalšie takzvané optimalizačné aplikácie. Priznám sa, že im neverím – jednotlivé komponenty si dokážem spravovať aj sám (mám ich vypnuté viac ako 90 % času a zapínam ich len v prípade potreby) a bez root prístupu, ktorý nepoužívam, aplikácie nedokážu viac než ja, používateľ.
Používal som však veľa iných appiek: Sv. Písmo (jednoduchá, ale funkčná a spoľahlivá slovenská Biblia), Denný plán čítania Biblie (výborne ma motivuje), perfektný widget poznámok MemoWidget (zaberal mi veľkú časť hlavnej z dvoch plôch, pričom som si v ňom evidoval harmonogram úloh na každý deň i ďalšie informácie), SitUps (tréner na cvičenie ľah-sedov), Push Ups (tréner cvičenia klikov vrátane widgetu), cyklopočítač CycleDroid, praktickú baterku Tiny Flashlight, šikovný budík Alarm Clock Xtreme s nastavením na 7 najťažších matematických rovníc ako metódu vypnutia budíka, aplikáciu SleepBot na evidenciu spánku, spúšťač Zeam (kvôli úspore operačnej pamäte, už ho však neodporúčam, pretože jeho vývoj skončil a iste prispieva k nestabilite), appku Prvá pomoc (vďaka Bohu, že som ju zatiaľ nepotreboval) a samozrejme množstvo z tých vstavaných. Napríklad v prípade internetového prehliadača som si vystačil s Chrome.
So Samsungom Galaxy Mega 6.3 som bol v priemere veľmi spokojný. Iste, každodenné používanie a najmä nosenie veľkého phabletu má svoje nevýhody, trochu sklamaný som bol z výdrže batérie. To je však skôr moja špecifická záležitosť. Výhody obrovského displeja a vyváženej výbavy však považujem za väčšie a pokiaľ vás kúpa phabletu láka, môžeme to odporučiť (aktuálne sa najviac oplatí Xperia Z Ultra). Mega (resp. jej displej) žiaľ neprežila pád na tvrdý povrch (hoci len z necelého metra), čím sa jej život skončil. Nástupcom sa stal Galaxy K Zoom, ktorý fotí ako z inej galaxie a napred pokročil aj v mnohých iných oblastiach, ale… keď si spomeniem na Megu, ten mega displej mi aj po toľkých mesiacoch stále chýba.
Hodnotenie 4,5/5
+ ideálna veľkosť na písanie, čítanie, surfovanie či hranie, vyvážená výbava
– obmedzenia pri nosení vo vrecku a nulová možnosť ovládania jednou rukou
Za zapožičanie zariadenia ďakujeme spoločnosti Samsung.
Rozmery 168 x 88 x 8 mm, 199 g Displej 6,3“ Super Clear LCD (720 x 1 280 px, 233 PPI) Hardvér Qualcomm Snapdragon 400 (dvojjadrový 1,7 GHz Krait 300, GPU Adreno 305, 28 nm), 1,5 GB RAM, 4,5 GB Flash + microSD, LTE, GPS, GLONASS, Wi-Fi, Bluetooth 4.0, 8 Mpx fotoaparát (AF, LED, Full HD 30fps video), 1,9 Mpx webkamera, Li-Ion 3 200 mAh Softvér Android 4.2.2 s aktualizáciou na 4.4.2, nadstavba výrobcu
Foto: TECHBOX