Technologické hračky, ktoré sa k nám dostanú na test, väčšinou máme v rukách necelý týždeň. To je na jednej strane dostatok času na overenie, zistenie a vyskúšanie väčšiny dôležitých faktov a vlastností testovaných zariadení, na druhej strane problémy v spoľahlivosti, skryté chybičky i drobné inovácie môžeme ľahko prehliadnuť. Občas sa však objaví možnosť testovať niektoré zariadenia dlhodobejšie. V redakcii preto vznikol nápad podeliť sa s vami, našimi čitateľmi, o naše dlhodobé skúsenosti s každodenným používaním elektronických miláčikov. Veríme, že o krem detailnejších informácií o produktoch vám prinesú aj inšpiráciu našimi zvykmi, zlepšovákmi a nápadmi.
Ako prvé vám teda ponúkame naše skúsenosti s hybridným tabletom ASUS Transformer Book T100TA, ktorý je stále v predaji a má za sebou aj náš redakčný test. Možno ste sa pozastavili nad tým, či je vôbec možné používať takúto 10“ vec na prácu. Ako vraví Dostojevskij, človek si zvykne na všetko. Netvrdím, že je to pohodlné, ale keďže som posledné štyri roky väčší počítač až na krátku výnimku nemal, nepovažoval som veľkosť, teda vlastne malosť za problém. Veľmi som si obľúbil klávesnicu T100-vky, jej hlučnosť mi neprekážala. Dlhodobo tvrdím, že na klávesnicu 10“ netbooku si človek určite zvykne, hoci je zmenšená – stačí mu na to pár minút. Potom si samozrejme treba rovnako dlho alebo aj dlhšie zvykať v prípade prechodu či len krátkeho použitia väčšieho počítača, ale to je len drobná nevýhoda vzhľadom na vysokú mobilitu 10“ strojov.
Nakoniec som sa zžil aj s touchpadom, na ktorý som v recenzii trochu nadával – správanie multitouch gest výrobca zdá sa opravil. Páčil sa mi systém rolovania T100-vky, že keď posuniem dvomi prstami nadol, stránka sa posúva nadol – a nie naopak v štýle dotykových displejov a tzv. kinetického skrolovania. Je to samozrejme subjektívna záležitosť. Hnevá ma však to, že medzi výrobcami nie je nijaká jednotnosť. Jedni využívajú prvý systém, druhí opačný, dokonca panujú rozpory aj medzi modelmi tej istej značky. Keď mi prichádzajú na krátkodobé testy rôzne notebooky či hybridy, zakaždým som z toho pomýlený. Mimochodom, myš som k T100-vke pripojil tuším iba dvakrát, hoci som ju mal takmer celý čas poruke v poličke. Správal som sa tak okrem iných dôvodov aj preto, aby som bol dokonale zžitý s touchpadom. Existujú totiž situácie, a pre študenta veľmi časté, keď myš použiť jednoducho nemožno. Vtedy je človek pri práci s touchpadom oveľa šikovnejší.
Poďme ku konštrukcii. Musím sa priznať, že nie som veľkým nadšencom tabletov, to ste už možno vytušili aj z krátkodobých recenzii. Pre mňa je ideálny tablet 6“ phablet, 8“ tablety ešte rešpektujem, ale v 10“ a väčších modeloch nevidím zmysel. Držať ho pred sebou sa dlhšiu dobu nedá, takže zostáva krčenie sa nad ním (na kolenách či na stole) alebo ležanie a držanie nad/pred sebou. Ani jednu z týchto polôh nepovažujem za pohodlnú. Aj na T100-vku som sa celý čas pozeral ako na notebook, resp. netbook a možnosť odpojiť tablet a používať ho samostatne som prakticky ani nevyužil. Škoda? Možno, ale trend je taký, že o chvíľu bude dotykový takmer každý malý notebook, takže konzervatívni používatelia budú na tom asi podobne ako ja. Škoda že kvôli (pre mňa zbytočnému) dotykovému displeju musel byť panel lesklý, aj keď vďaka IPS technológii je kvalitný a navyše dostatočne jemný. Na rozdiel od bežných lacných notebookov s obyčajnou TFT technológiou si môžete displej sklopiť (prípadne celý notebook otočiť) a odrazy svetla tak eliminovať – pozorovacie uhly displeja to pohodlne umožňujú.
Dokovací mechanizmus z hardvérového hľadiska považujem za dokonalý, po mesiaci a pol samozrejme o nejakom opotrebení nemôže byť reč. Zaujímavejšie je to už zo softvérového hľadiska. Takmer nikdy sa mi nepodarilo T100-vku „úspešne“ zapnúť na prvý raz. Niekedy sa odmietla zapnúť úplne, častejšie však zlyhalo niečo medzi hardvérom a softvérom a tak sa buď nespustil ovládač touchpadu (ten síce fungoval, ale nemal reálne vôbec takú úroveň citlivosti, akú mal nastavenú), alebo haproval pevný disk v doku. Spustil sa, ale nebolo možné nájsť ho v systéme a zároveň ho bezpečne odstrániť, čo som chcel urobiť po každom štarte systému, keďže som HDD nepotreboval (v notebooku veľa médií skladovať nezvyknem) a využil som ho cielene iba raz. Mimochodom, patrí medzi tie pomalšie, ale na takéto použitie je úplne ideálny.
Späť k „neúspešným štartom“, HDD sa v tomto prípade nedokázal ani uspať a tak bežal aj vtedy, keď zvyšok tabletu sladko spal. Riešením samozrejme mohlo byť iba reštartovanie počítača, „úspešný štart“ sa zvyčajne podaril na tretí krát. Pokiaľ sa dal bezpečne odstrániť HDD, stačilo vybrať tablet z doku a hneď ho vrátiť späť – v tom prípade už všetko fungovalo správne. V prípade nedostupnosti odpojenia HDD však prichádzal do úvahy jedine reštart. Raz či dva som netrpezlivo tablet z doku „vytrhol“ aj bez odpojenia HDD, to je však nezodpovedné. Určite mnohí z vás majú skúsenosti so staršími USB kľúčmi, ktoré systém nie a nie nájsť (alebo nie a nie bezpečne odstrániť) po tom, ako ste nad bezpečným odstraňovaním mávali rukou. Pre pevný disk je to ešte horšie. Mimochodom, bugy s touchpadom a HDD nevyriešili ani aktualizované ovládače. Sú to však asi jediné technické problémy, ktoré som zaznamenal – inak hybrid šliapal ako hodinky.
Spomenul som, že 500 GB HDD v doku som nepotreboval. A to aj napriek tomu, že zapožičaný variant mal „iba“ 32 GB úložisko typu Flash (pravdepodobne typ eMMC). V krátkodobom teste variantu s Windows 8 to bolo tak málo, že sme ani nemohli využiť výhodu pribaleného balíka Office, pretože sa do pamäti jednoducho nezmestil. Novší variant s OS Windows 8.1 má však systémové súbory skomprimované, takže po vybalení máte k dispozícii pohodlných približne 13 GB, aj po nainštalovaní Office a množstva ďalších programov stále zostáva niekoľko gigabajtov v rezerve. Takže 32 GB verzie sa netreba báť. Teoreticky by sa mala komprimácia Windows 8.1 prejavovať určitými spomaleniami (súbory sa musia pred použitím rozbaliť, čo procesoru chvíľu trvá), v praxi som však nič také nezaznamenal. Novšia verzia systému hneď po vybalení vám tiež ušetrí otravu s objemnými aktualizáciami v prvých dňoch používania – hoci od vydania 8.1-tky už Microsoft uvoľnil množstvo ďalších, takže sa im celkom nevyhnete. V každom prípade by som však predsa len odporúčal 64 GB verziu tabletu, či už s druhým diskom v doku, alebo bez neho. Flash pamäť je mimochodom príjemne rýchla, najmä jej blesková odozva pripomína SSD disky. Určite je to lepšie riešenie ako obyčajné 5 400-otáčkové disky v lacných notebookoch tejto kategórie – samozrejme z hľadiska výkonu, nie kapacity.
Zo zvyškom hardvéru som tiež nemal problém. 2 GB RAM sa môže zdať málo, ale až na chvíľku šialenstva s 20-30 kartami v Chrome to bola pohodlne dostatočná hodnota. Procesor Intel Atom z 22 nm generácie Bay Trail sa ukázal byť schopný čeliť všetkým mojim požiadavkám, z ktorých asi najnáročnejšou je neustále multitaskingové surfovanie na webe. Avšak, v jednej núdzovej situácii som T100-vku použil aj na jednoduchý strih videa. Enkódovanie zhruba minútového videa v 720p pri priemernej kompresii mu trvalo myslím okolo 5 minút, čo ma príjemne prekvapilo. A to je pár-wattový drobček bez jediného ventilátora!
So spotrebou súvisí nabíjanie. Na spomínaný krátkodobý test sme dostali model s jednoduchou 10 W nabíjačkou ako od phabletu, dlhodobá výpožička však zahŕňala primeranejšiu 15 W nabíjačku s dlhším káblom. Nabíjanie tak bolo možné aj pri práci, na rozdiel od bežných tabletov. A samozrejme o polovicu rýchlejšie. Nebolo však vôbec časté. Aj po dni presedenom za počítačom ukazovala batéria pekný zostatok, často cez 30 %. Zo začiatku som ju teda dopĺňal každý večer, potom som si však uvedomil, že je to zbytočné a napokon nabíjanie až na 100 % vraj nie je úplne po chuti životnosti batérie… vraj. Tak som začal tablet nabíjať až vtedy, keď si to vypýtal (cca 10-15%) a vtedy som zistil, že mi vydrží prakticky dva dni! To je asi najsilnejšia výhoda T100-vky, na ktorú sa žiadny jej konkurent nechytá. Pre študenta dôležitá vec, aj keď som T100-vku na cestách využil veľmi málo, celá výpožička prebehla v dobe prázdnin.
Nadštandardným žrútom energie nebol vôbec procesor, ale podľa môjho subjektívneho dojmu skôr reproduktory. Na svoju triedu by som ich označil za výborné. Hoci sú umiestnené vzadu, bez akýchkoľvek úprav a nastavenia ekvalizéra hrali výborne a dosť hlasno. Výhodou, ktorú zďaleka nemá každý konkurent T100-vky, je microHDMI výstup. Musíte si síce zakúpiť špeciálny kábel, akých je na trhu v porovnaní s klasickým HDMI málo a sú mierne drahšie, ale premeniť si takýto ultramobilný počítač na desktop je úžasná vec.
Hoci opäť pomerne málo, pripájal som k T100-vke Full HD monitor i televízor (problém nebol ani s režimom „rozšíriť obrazovky“, teda iný obraz na tablete a iný na monitore), grafika si hravo poradila aj s prehrávaním objemného Full HD videa na pripojenom HD projektore. Hry som sa testovať neodvážil. V desktopovom režime sa pýta aj pripojenie bezdrôtovej myši a klávesnice, v takomto prípade vás asi zamrzí iba jeden plnohodnotný USB port v doku (hoci rýchlej verzie 3.0), druhý si môžete po zakúpení redukcie vyrobiť z microUSB portu na tele tabletu. Alebo použiť rozbočovač. Objektívne je to málo, predtým som však používal tablet iba s microUSB konektorom, to bolo skutočne zlé. T100-vku som 99% času používal bez príslušenstva, preto mi jeden USB port bohato stačil. Ako som už spomínal, pri používaní USB v doku treba dávať pozor na neuvážené vytiahnutie tabletu bez potvrdenia bezpečného odstránenia hardvéru.
Zo softvérových doplnkov výrobcu ma nezaujalo nič, o čom by sa oplatilo napísať. Niektorým programom som samozrejme hneď zakázal automatické spúšťanie. Tiež som si nastavil bootovanie Windowsu priamo na plochu (Modern UI aplikáciám som žiaľ zatiaľ na chuť neprišiel), na spodnej lište nastavil zjednocovanie programov až pri plnom paneli úloh (bežne používam 2-4 programy a prepínanie je vtedy rýchlejšie, zvlášť pri viacerých textových dokumentoch), najdôležitejšie programy pridal na panel rýchleho prístupu. Programov som až tak veľa nedoplnil. Nemusel som tak robiť ani v prípade kancelárskeho balíka. Plnohodnotný a legálny Office 2013 (s aktiváciou pomocou konta Microsoft) totiž nájdete v balení. Keďže som Microsoft Office nepoužíval tri roky (s istými obmedzeniami mi stačili bezplatné balíčky OpenOffice, resp. LibreOffice), bol to pre mňa zaujímavý zážitok. Cenu MS Office považujem za prehnane vysokú, takže by som si ho kúpil až skutočne donútený okolnosťami, ale oceňujem, že je pred bezplatnými alternatívami na míle napred a ako „bonus“ k tabletu je to perfektná ponuka.
ASUS Transformer Book T100TA som vracal nerád, zvlášť po krátkej výpožičke. Je to síce iba malý hybridný tablet, ale svojimi schopnosťami je veľký a nebojím sa ho odporučiť najmä študentom, pokiaľ im teda 10“ displej postačí. Za tých 350 € síce kúpite 11,6“ notebook so silnejším procesorom, ale nie s takou výdržou, nie s IPS displejom a nie s Office v balení. Kým neprišli lacné stroje s bezplatným Windows 8.1 with Bing, pevne som tvrdil, že T100-vka je najlepší malý počítač na trhu.
+ cena vrátane office v balení, bezproblémová výbava, microHDMI výstup, výborné reproduktory, perfektná výdrž
– pre väčšinu ľudí sú 10“ displej a použitý touchpad malé
Hodnotenie 5/5
Za zapožičanie zariadenia ďakujeme spoločnosti Microsoft.
Rozmery 261 x 173 x 10,5+13,1 mm, 550+520 g Displej 10,1“ dotykový IPS (1 366 x 768 px, 155 PPI) Hardvér Intel Atom Z3740 (4 jadrá/4 vlákna, 1,33 GHz – 1,8 GHz TurboBoost, štvorjadrová grafika Intel HD Graphics, 22 nm Bay Trail-T), 2 GB RAM, 32 GB eMMC Flash (voľná asi 13 GB) + microSD + 500 GB HDD v doku (5 400 ot./min), Wi-Fi, Bluetooth 4.0, USB 3.0, microHDMI, stereo reproduktory, 1,2 Mpx webkamera, Li-Pol 31 Wh Softvér Windows 8.1 32-bit, OneNote, WebStorage, licencia Microsoft Office 2013 Home and Student