Pozrite si
Zlaté pravidlo informačných technológií hovorí „kábel je kábel“, a keď kábel, tak najradšej optický. Ale od výkonnosti optického pripojenia závisí aj výkonnosť buniek mobilných sietí, a nielen ich . Pri technológiách 4G, a tým skôr 5G, by operátori cez metaliku veľa vody nenamútili. Konektivita smerom ku chrbticovej sieti je jedným z kritických parametrov pre vysoké rýchlosti zdieľaného internetu.
Vedci z Japonského národného inštitútu informačných a komunikačných technológií (NICT) teraz prekonali rekord v rýchlosti internetu s ohromujúcou rýchlosťou 319 terabitov za sekundu. To je takmer dvojnásobok predchádzajúceho rekordu 178 Tb/s, ktorý japonskí a britskí inžinieri dosiahli v auguste 2020.
Tento rekord umožnili modernizácie technológií prakticky vo všetkých segmentoch prenosovej cesty. Vedci použili optický kábel, ktorý má namiesto jedného až štyri jadrá, zosilňovače na báze vzácnych zemín a 552-kanálový hrebeňový laser pracujúci s viacerými vlnovými dĺžkami.
Test sa síce uskutočnil v laboratórnych podmienkach, ale pomocou špirálového vlákna vedci nasimulovali prenosovú vzdialenosť 1 864 míľ (3 000 km) bez straty rýchlosti, alebo kvality signálu.
Štvorjadrové, alebo viacjadrové vlákna (multi-core fibers) so štandardným priemerom plášťa sú podľa NICT cestou k skorému zavedeniu vlákien s priestorovým delením (space division multiplexing) vo vysokovýkonných spojoch na veľké vzdialenosti. Výhodou je kompatibilita s konvenčnou káblovou infraštruktúrou a očakáva sa, že budú mať mechanické vlastnosti porovnateľné s jednovidovými vláknami.
Použitie týchto inovatívnych technológií však nie je lacné, preto je nepravdepodobné, že by sa takéto káble a aktívne prvky využívali v prístupových sieťach, alebo dokonca pri takzvanej poslednej míli. Naopak, v chrbticových sieťach telekomunikačných operátorov, alebo v diaľkových kábloch, kde majú nároky na prenosovú kapacitu vyššiu prioritu ako náklady, by sa dali uplatniť s výhodou.
Aj takéto aplikácie sa však v konečnom dôsledku uplatnia na kvalite a rýchlosti internetového pripojenia, či už v pevných, alebo v mobilných sieťach. Ak chce operátor napríklad v sieti 5G poskytovať svojim zákazníkom reálnu rýchlosť internetu 1 Gbit/s, nemôže základňovú stanicu pripájať linkou s prenosovou kapacitou 10 Gbit/s. Ak by totiž prenášalo dáta viac ako 10 účastníkov v okruhu tejto BTS súčasne, zdieľaná rýchlosť by bola nižšia.
Vedci z NICT si predstavujú využiteľnosť svojich technológií optických vlákien hlavne v sieťach novej generácie „nad 5G“ (čiže 6G).
Zdroj