Pozrite si
Mesačný regolit, ani pôda marsovských púští nebudú tým pravým prostredím na pestovanie plodín pre potreby vedcov, či osadníkov. Bez samozásobovania sa pritom nezaobídu.
V prípade mesačných základní by síce dovážanie potravín zo Zeme prichádzalo do úvahy, ale bolo by zbytočne drahé. A Mars je úplne iná kategória.
V mŕtvych prachovo-pieskových pôdach na planétach sa však nenachádzajú živiny potrebné pre rast rastlín, čo núti vedcov hľadať riešenia. Napodiv, životaschopnú cestu ukázali filmári už v známom sci-fi snímku Marťan. Osamotený astronaut Mark Watney (Matt Damon) tam pestoval zemiaky v marsovskom regolite obohatenom o hnojivo z výkalov svojich kolegov, ktorí odleteli bez neho.
Keďže prepravovať na Mars hnojivo pre rastliny zo Zeme je dosť drahý a komplikovaný nápad, optimálne bude využiť možnosti, ktoré sú po ruke. Jednou z nich bude využitie ľudského moču, ukazuje výskum vedcov z Wageningen University v Holandsku.
Prebiehajúce experimenty naznačujú, že moč môže slúžiť ako dokonalé hnojivo.
Moč nad zlato?
Už v roku 2016 sa vedci z Wageningen University & Research pokúšali pestovať plodiny v simuláciách lunárnej a marťanskej pôdy. Zistili, že rastliny dokážu prosperovať, ak sa pridá hnojivo vyrobené z čerstvo pokosenej trávy. To by nám na Marse, ani na Mesiaci ale veľmi nepomohlo.
Preto vedci zamerali pozornosť na struvit – fosfátový minerál, ktorý získali z ľudského moču v čistiarňach odpadových vôd.
V skleníkových testoch vysadili semená fazule v 60 kvetináčoch naplnených simulovanou lunárnou, alebo marťanskou pôdou, a pre porovnanie aj bežnou zeminou. Polovica kvetináčov navyše obsahovala 15 gramov struvitu, zatiaľ čo ostatné neobsahovali žiadne hnojivo. Všetky rastliny boli automaticky denne zalievané, pričom teplota v skleníku bola stabilných 20 °C cez deň a 18 °C v noci. V dňoch bez dostatočného denného svetla boli zapnuté rastové lampy.
Keď rastliny fazule vyklíčili, monitorovala sa ich výška. Vedci konštatovali, že všetky rastliny prihnojované struvitom vykazovali silnejší rast, a týkalo sa to hlavne rastlín pestovaných v „lunárnej“ pôde.
Rastliny fazule pestované v imitácii marťanskej pôdy taktiež priniesli struky vhodné na zber, aj keď o týždeň neskôr ako ostatné dve skupiny. Podľa výskumníkov by sa však ich rast mohol podstatne urýchliť, ak by sa pri pestovaní nepoužil len moč, ale aj hnojivo získané z ľudských výkalov.
Mark Watney v snímke Marťan zrejme ukázal, ako bude vyzerať poľnohospodárstvo na Marse. Ktovie, či nad touto problematikou rozmýšľajú aj ľudia zo SpaceX, ktorá chce dopraviť prvých osadníkov na Mars už o 10 rokov?