Pozrite si
Masívna elektrifikácia automobilovej dopravy má mnoho zástancov, ale aj odporcov, ktorí tvrdia, že batériové elektromobily prinesú množstvo problémov s neistými riešeniami.
Minulý týždeň sa ku kritikom pripojil aj Larry Hutchinson, generálny riaditeľ spoločnosti Toyota Canada, počas vystúpenia na 2020 Canadian International Auto Show v Toronte.
Hutchinson vyjadril záväzok Toyoty znížiť emisie uhlíka. Tvrdí však, že tlak na výrobcov automobilov, aby vyrábali viac batériových elektromobilov (BEV) a „presviedčanie zákazníkov, aby ich kúpili“, nepomôže dosiahnuť ciele v oblasti stabilizácie klímy.
Toyota preferuje hybridy
Toyota, ktorá patrí k priekopníkom vo vývoji vodíkových áut a už v roku 2015 uvoľnila tisíce patentov na palivové články a ďalšie súčasti vodíkových pohonov, patrí aj k významným výrobcom hybridov.
Hlavným argumentom Hutchinsona je, že elektromobily sú príliš drahé, preto vyžadujú vládne stimuly a dotácie, bez ktorých sú prakticky nepredajné. To je v súčasnosti pravda, pretože dotácie na kúpu elektromobilu a ďalšie stimuly sú významnou motiváciou pri nákupe elektrických áut, keďže sú zatiaľ drahšie, než porovnateľné autá so spaľovacím motorom.
Nebude to už ale platiť dlho. O pár rokov budú na trhu elektromobily za cenu podobnú, alebo nižšiu, než klasické vozidlá. Vzhľadom na jednoduchšiu konštrukciu pohonných systémov a klesajúcu cenu batérií to dáva zmysel. Cenovú paritu so „spaľovákmi“ však majú podľa BMW do piatich rokov dosiahnuť aj vodíkové autá.
Mimochodom, dotácie dostávali, respektíve v niektorých krajinách stále dostávajú, aj kupujúci hybridov do zásuvky, vrátane Toyoty Prius. A platí to aj o autách s vodíkovým pohonom.
Nejasná matematika
Šéf kanadskej pobočky Toyota svoje úvahy podporuje svojráznou matematikou. Priemerná kapacita batérie v BEV je približne 60 kWh, kým priemerná kapacita batérie v hybridnom vozidle Toyota je len 1,4 kWh. V praxi to znamená, že namiesto 60 kWh batérie pre jeden elektromobil je možné vyrobiť batérie pre 42 hybridov Toyota Prius.
Keďže Prius zníži emisie skleníkových plynov (oproti benzínovému pohonu) o 30%, dosiahol by sa efekt, aký by prinieslo 12 áut s nulovými emisiami (Zero Emission Vehicle, ZEV).
Hutchinson sa pýta, či je lepšie vyrobiť jeden elektromobil, alebo dosiahnuť zníženie emisií ekvivalentné 12-tim ZEV, navyše bez potreby dotácií a masívnych investícií do nabíjacej infraštruktúry.
Investori majú iný názor
Treba súhlasiť, že hybridy a hlavne hybridy do zásuvky (PHEV) majú v súčasnej dobe zmysel a môžu byť veľkým prínosom pre lepšie životné prostredie v mestách.
Na druhej strane argumenty odporcov elektromobilov nie sú nové, rovnako ako dôvody na ich podporu. Investičné stimuly si vyžiada nielen budovanie elektrickej, ale aj vodíkovej infraštruktúry. Obhajcovia spaľovacích motorov, poukazujúci na ich zlepšujúcu sa efektivitu, často neberú do úvahy mnohé skryté záťaže a náklady spojené s fosílnymi palivami.
Toyota drží pevnú líniu podpory hybridov a vodíkových áut a kritizuje batériové elektromobily.
Vodíkové autá a tankovacia infraštruktúra však bez dotácií a investičných stimulov od vlád a súkromného sektora, nemajú šancu na relevantné rozšírenie. A aj s nimi budú ešte dlho len marginálnym doplnkom na trhu.
Naopak, mnoho automobilových gigantov, napríklad General Motors a Volkswagen, sa vzdalo konvenčných hybridov a verí elektromobilom. Nehovoriac o Tesle, ktorá iné autá ako elektromobily nikdy nevyrábala a dnes je druhou najhodnotnejšou automobilkou na svete, práve za Toyotou.
V januári sa Tesla stala s trhovou kapitalizáciou 101,56 miliárd USD najhodnotnejšou automobilkou v USA, čím prekonala aj súčet trhovej hodnoty spoločností General Motors (49,56 mld.) a Ford (36,82 mld.). Zdá sa, že investori vkladajú do elektromobilov nádeje, napriek skeptikom.
Zdroj